Masový úhyn 120-tisíc antilop je pre vedcov veľkou záhadou

Antilopy sajga nepatria medzi najvzácnejšie cicavce, keďže vo voľnej prírode ich stále žilo viac ako milión kusov. Teraz však patria medzi ohrozené druhy, pretože od 90.rokov minulého storočia lov znížil ich počet približne na štvrtinu, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu rapídne znížila kontrola pytliactva v regiónoch, kde žijú. V posledných niekoľkých týždňoch však uhynulo približne 120.000 antilop a najhoršie je, že ani odborníci presne nevedia prečo.

Kazašská vláda si v roku 2014 dala vypracovať štúdiu o stave populácie antilop sajga v krajine a výsledok bol alarmujúci. V Kazachstane žilo v minulom roku niečo málo cez švrť milióna kusov a menší počet v Rusku a Mongolsku, kde však podobný masový úhyn zatiaľ neevidujú.

Pred štrnástimi dňami sa objavili správy o mŕtvej sajge, ktorá bola napadnutá bakteriálnou infekciou. Odvtedy počet uhynutých zvierat stúpa desivou rýchlosťou, keď to najprv boli stovky, neskôr tisíce a dnes už desaťtisíce mŕtvych antilop. Podľa predbežných zistení, by za masovým úhynom mohla byť pasteurelóza, ktorú spôsobuje bakteriálna infekcia. Do krajiny však prichádzajú odborníci z celého sveta, aby tieto podozrivé prípady ďalej skúmali.

Kazašské ministerstvo poľnohospodárstva tvrdí, že hromadné vymieranie týchto antilop bolo už aj v minulosti, avšak strata takmer polovice populácie v tak krátkej dobe je mimoriadne nezvyčajná. Nie je jasné, prečo sa toto ochorenie, ktoré bolo medzi sajgami rozšírené už aj v minulosti, stalo za krátku dobu takéto smrtiace. Táto infekcia zvyčajne zabíjala jedince oslabené nedostatkom potravy alebo iných ochorení.

"Začína sa formovať obrovská katastrofa," povedala riaditeľka Aliancie na ochranu sájg EJ Milner-Gulland. "Obávam sa, že úhyn zvierat stále pokračuje a nemáme konečný stav. Očakávam, že počet uhynutých zvierat bude v najbližších dňoch rapídne stúpať."

Sajgy takmer vyhynuli už v roku 2003, keď sa vďaka enormnému pytliactvu ich počet znížil na neuveriteľných 21.000 kusov. Takýto rapídny pokles populácie však nevyhnutne vedie k zníženiu genetickej diverzity, čo nové jedince robí potenciálne náchylnejšie na nové druhy chorôb alebo na zmutované verzie tých starých. Na druhú stranu, vďaka tuhým zimám a veľkým suchám v regiónoch, kde sajgy žijú, sa u nich vyvinula schopnosť rýchleho množenia sa, keď nastanú ideálne podmienky.