Máme sa stať najlepšími susedmi migrantov

„Spojené sily jednotlivcov a rodín s podporou zborových spoločenstiev môžu byť reálnou pomocou v rámci vášho dosahu a príkladom aj povzbudením pre ďalšie aktivity zamerané na pomoc migrantom, korí hľadajú nový domov. Nech nám k tomu dobrotivý Boh dá potrebnú odvahu a tvorivú múdrosť, aby sme s radosťou zakúsili, že blahoslavenejšie je dávať ako brať,“ napísal. Zároveň vyzval na modlitbu za politikov, aby nekonali populisticky vypočítavo či krátkodobo pragmaticky, ale aby mali múdrosť a odvahu k správnym riešeniam, aby sme sa nemuseli hanbiť za našu krajinu. „Vstúpme svojou štedrosťou a otvorenosťou do tohto exodu a buďme tými prekvapenými, ktorí si ani neuvedomovali, že robia niečo výnimočné: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa...? Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili,“ pripomenul slová z Evanjelia.

Predseda Rady Cirkvi bratskej tiež konštatuje, že sme svedkami nevídaného pohybu ľudí z Blízkeho východu aj Afriky, ktorí opúšťajú svoje domovy a kultúrne aj sociálne korene. „Nie sme však vzdialenými divákmi na inom kontinente. Táto záležitosť sa nás týka, lebo títo pútnici novodobého exodu už stoja priamo pred našimi dverami,“ zdôraznil. Smutnou, ale reálnou výpoveďou o našej kultúre a príslovečnej pohostinnosti je podľa neho, žiaľ, to, že títo ľudia vlastne o život v našej krajine ani nemajú záujem. „Oni na naše dvere neklopú. Ale ich osud je klopaním na naše srdce. Pravda, v súvislosti s týmito udalosťami sme zvonku zahlcovaní protichodnými informáciami, znepokojovaní drastickými zábermi a neraz aj mediálne manipulovaní. Vo svojom vnútri sme konfrontovaní s nedôverou, ľahostajnosťou, ľútosťou, bezmocnosťou a zároveň nutkaním reagovať. Čakáme možno na zázračné riešenie, ktoré navrhne niekto vplyvný a mocný. Obzeráme sa po organizáciách či štruktúrach, ktoré to urobia za nás. V tom je riziko aj slabosť systémov, lebo organizácia nevie prejaviť lásku a súcit,“ napísal s tým, že to môže preukázať len láskavý a súcitný človek.

Evin zároveň v liste priznáva, že aj on zrejme premeškal prvý moment, keď sa mal verejne ozvať. „Čakal som so svojimi myšlienkami na nejaký širší konsenzus, alebo na príklad iných. Pritom rímsky biskup bol na ostrove Lampedusa medzi úbohými utečencami už pred dvoma rokmi a zviditeľňoval problém, pred ktorým sa nedá zatvárať oči. S vďakou si vážim tých, ktorí sa chopili každej príležitosti, aby urobili to, čo je v ich možnostiach a silách pre pomoc utečencom. Cením si tých, ktorí v búrlivej spoločenskej aj mediálnej diskusii odvážne čelia demagógii a nenávisti a hovoria o pravej ľudskosti a sú z nich dnešní Wintonovia,“ zdôraznil v pastierskom liste. Neznámi ľudia, z cudzej kultúry, s odlišným náboženským presvedčením v nás môžu podľa neho vyvolávať obavy a nedôveru. „Počujeme okolo seba varovné hlasy, že sú medzi nimi aj naši nepriatelia, a preto musíme nechať dvere zatvorené. Apoštol Pavol nám ukazuje, ako kresťansky transformujúco máme čeliť aj prípadnému strachu zo skutočných, nielen domnelých nepriateľov: Ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo, keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé,“ pripomenul Evin.