Madej požiada Pašku, aby sa o zmene ústavy hlasovalo až v júni

Ako povedala pre agentúru SITA dnes po rokovaní politikov a zástupcov sudcov na pôde parlamentného ústavnoprávneho výboru poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská (Most-Híd), šéfa parlamentu Pavla Pašku o to požiada predseda výboru Róbert Madej. „Dohodli sme sa, že predseda výboru to navrhne predsedovi parlamentu, lebo do 6. mája, keď má o tom výbor opäť rokovať, ku konsenzu nedôjde,“ povedala s tým, že je to dobrý nápad, pričom verí, že politika ho neprevalcuje. Dnes absolvovali podľa Žitňanskej dlhú, slušnú, kultivovanú debatu. „Na rôznych parciálnych otázkach sa vieme dohodnúť. Všetko padá na dvoch, na kreovaní súdnej rady a plošných previerkach sudcov,“ zdôraznila. Podľa nej Smer-SD naďalej trvá na tom, aby prezident SR prišiel o kompetenciu menovať členov súdnej rady, ale KDH už od toho upustilo. „Na tom to stojí a padá,“ uviedla. Ak by podľa nej Smer-SD upustil od zmien pri tvorbe súdnej rady, je možné pristúpiť na diskusiu o nejakých previerkach sudcov.

Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca na justičných zmenách v ústave nie je ani dohoda predkladateľov. „Smer-SD šesť rokov neurobil v súdnictve nič a na základe dnešného rokovania snaha o zmeny v súdnictve nie je podľa mňa úprimná. Bol to len predvolebný ťah v prezidentskej kampani,“ povedal Štefanec pre agentúru SITA. Smer-SD podľa neho len predstiera snahu o riešenie parciálnych problémov v justícii. SDKÚ-DS odmieta podľa Štefanca obmedzovanie právomocí prezidenta pri kreovaní Súdnej rady. Štefanec neverí, že by dovtedy prišlo k dohode, lebo je príliš veľa otvorených otázok. „Skôr ako k dohode príde k odsunutiu návrhu do stratena,“ dodal. 

Podľa poslanca OĽaNO Miroslava Kadúca rokovanie nevyriešilo žiadne zásadné otázky v oblasti justície. „Trváme na očiste súdnictva, ale nesmie to byť očista od tých dobrých. Práve to by sa stalo, ak by prešiel návrh z dielne vládneho Smeru,“ povedal. Podľa Kadúca Smer trvá na tom, že sa majú robiť celoplošné previerky, a to aj do minulosti. Vykonávať ich však bude orgán výkonnej moci, kde na čele je nominant Smeru. "Takáto úprava je riziková a môže mať ďalekosiahle následky na všetkých občanov, ktorí sa dostanú pred súd," myslí si. Dnešné stretnutie podľa Kadúca nevyriešilo žiadne zásadné otázky a úpravy Smeru môžu systému skôr uškodiť ako pomôcť. "Dnešná diskusia bola politická, nie odborná, najmä preto, že sa dá iba ťažko reagovať na koncept, ktorý je pomerne rozsiahly a bol nám predložený až dnes." 

KDH podľa hovorcu hnutia Mateja Kováča nenamietlo návrh na presunutie termínu rokovania o novele ústavy na júnovú schôdzu parlamentu, pretože má záujem hľadať širší konsenzus na ústavných zmenách. „Dnešná diskusia na ústavnoprávnom výbore bola konštruktívna a odzneli viaceré návrhy, či zo strany predstaviteľov opozičných strán, alebo sudcov. KDH má záujem dosiahnuť dohodu, ktorá prispeje k zlepšeniu stavu slovenskej justície,“ uviedol Kováč. 

Právni experti jednotlivých strán sa majú k novele ústavy opäť stretnúť 16. mája. Podľa poslanca NR SR za Smer-SD Antona Martvoňa sa môže diskutovať o podmienkach previerok sudcov, ale treba mať určitý druh previerok, ktoré by si mohla dať urobiť súdna rada. Zároveň pripomenul, že už vláda Ivety Radičovej v roku 2010 mala previerky sudcov v programovom vyhlásení vlády. K dohode podľa Martvoňa nedošlo pri kreovaní súdnej rady. Smer-SD súhlasí, aby minister spravodlivosti nebol zo zákona jej členom, ako sa pôvodne navrhovalo, avšak nesúhlasí s tým, aby právo menovať členov Súdnej rady SR zostalo prezidentovi. „Členovia súdnej rady by mali byť volení, alebo menovaní až po voľbe,“ povedal Martvoň s tým, že žiaden ústavný orgán nie je menovaný len jednou osobou. K menovaniu dochádza až po voľbe. Preto ani prezident by podľa neho nemal mať právo menovať členov súdnej rady bez predchádzajúcej voľby v inom orgáne.

Prezident by podľa návrhu novely mal prísť o právomoc navrhovať členov Súdnej rady SR. Naopak, zvýšiť by sa mal počet členov súdnej rady volených a odvolávaných vládou a parlamentnom. Funkcia šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa oddelí. Návrh znižuje počet členov súdnej rady z terajších 18 na 16. Doteraz ôsmich členov rady volili sudcovia a po troch prezident, parlament a vláda. Ďalším členom súdnej rady bol jej predseda, automaticky sa ním stal šéf najvyššieho súdu. Po novom by mali ôsmich členov rady voliť sudcovia a po štyroch parlament a vláda. Za člena súdnej rady budú môcť vymenovať aj člena vlády. Predsedu súdnej rady bude voliť rada, pričom vyberie niekoho zo svojich členov. Funkcia šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa tak oddelí. Predseda súdnej rady zároveň podľa novely bude môcť na ústavnom súde napadnúť zákony týkajúce sa výkonu súdnictva. Sudcovia prídu o trestnoprávnu imunitu, na súhlas s ich trestným stíhaním už nebude potrebný súhlas ústavného súdu. Súhlas ústavného súdu však bude naďalej potrebný na vzatie sudcu do väzby. Právna norma, ktorú poslanci v marci posunuli do druhého čítania, tiež definuje manželstvo ako jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. 

O ústavnej novele Smeru-SD a KDH má parlament hlasovať v máji. Tému možných zmien v justícii otvoril Robert Fico po šiestich rokoch vo funkcii premiéra koncom januára. Do ústavnej novely vládny Smer-SD zlúčil tri návrhy, ktoré už skôr do parlamentu predložila opozícia, jednu z nich rozšíril o ďalšie zmeny a pod tento návrh sa podpísalo i KDH. Sudcovské previerky v návrhu novely ešte nie sú, majú sa do návrhu zaviesť v druhom čítaní. Okrem toho je v návrhu aj zakotvenie manželstva v ústave.