Madej: Poslanci by sa výsledkami referenda zaoberali

"Je pravdou, že nemáme dôslednú právnu úpravu referenda v ústave, ale na druhej strane, nič nemôže byť na sto percent. Treba veriť aj v zdravý rozum a v rešpektovanie rozhodnutia voličov," povedal pre agentúru SITA poslanec Madej. "Ak by došlo k platnému rozhodnutiu v referende, ústavná cesta, ako vykonať vôľu voličov, by sa našla," dodal.

Slovenské ústavné právo nerieši do podrobností, aký je postup po platnom referende. Odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tento týždeň pre agentúru SITA uviedol, že platné referendum podľa ústavného súdu znamená príkaz pre národnú radu prijať príslušnú právnu úpravu. "Ale zostáva tu mnoho otáznikov, napríklad aj o tom, kto sa má ujať iniciatívy a aký má byť ďalší postup," povedal Giba. "Je to otázka na jedného zo 150 poslancov. Pokiaľ by malo dôjsť k prijatiu zákona, ktorým by sa vykonávali výsledky referenda, je to na kolektívnom orgáne," vraví Madej. Podľa neho by boli výsledky referenda určite predmetom veľkých diskusií. "Zatiaľ ale nepredbiehajme. Záleží aj na tom, akým spôsobom by sa konkrétne rozhodnutia v rámci referenda mali vykonať, keďže otázky sú rôzne," dodal poslanec s tým, že platné referendum treba rešpektovať. "O tom nikto nepochybuje," uzavrel. 

Podľa ústavy návrhy prijaté v referende vyhlási národná rada rovnako ako zákon. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka to znamená len to, že sa výsledky referenda publikujú v zbierke, tým však nemajú všeobecne záväznú platnosť. "Výsledky majú preto skôr odporúčací charakter," uviedol Kresák. Giba upozorňuje, že platným referendom nevzniká automaticky zákon. Ústavný súd SR v roku 1997 povedal, že ak je referendum platné a odpovede v ňom kladné, tak sa tým udeľuje Národnej rade SR príkaz, aby vypracovala a prijala príslušnú zákonnú úpravu. "Prakticky s tým môže byť ten problém, že neexistujú mechanizmy, ako vynútiť alebo zaručiť, že sa v zákonnej úprave premietne to, čo sa odhlasovalo v referende," povedal Giba. "Ústavný súd už nepovedal, kto sa má ujať zákonodarnej iniciatívy, v akých lehotách, čo sa stane, ak zákony neprijmú, alebo ich naformujú tak, že sa minú účinkom. Toto sú otvorené veci, ktoré nie sú dotiahnuté," povedal. 

Ústavný súd tento týždeň v utorok na neverejnom zasadaní pléna rozhodol, že tri otázky referenda o rodine sú v súlade s ústavou, jedna nie. Referendum so štyrmi otázkami žiada vypísať Aliancia za rodinu, petíciu podpísalo okolo 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku. V súlade s ústavou sú referendové otázky: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?", "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" a "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ V súlade s ústavou nie je tretia referendová otázka "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom - najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?" 

Podľa ústavy referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, a to do 30 dní od prijatia petície občanov. Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident podá na ústavný súd návrh na rozhodnutie, od podania návrhu až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR spomínaná lehota neplynie.