AKTUALIZÁCIA: Maďarsko sa postavilo proti sankciám na energetické zdroje z Ruska

Poznamenal, že krajina má negatívny postoj k rozhodnutiam o sankciách, ktoré ohrozujú bezpečnosť jej dodávok energie.

Podľa slov Szijjártóa, Maďarsko „chce zostať bokom“. A tiež poznamenal, že vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou vytvára riziko „leteckej vojny“ – „musíme o tom hovoriť otvorene a úprimne“. Ako zdôraznil šéf ministerstva zahraničných vecí, Budapešť je proti takýmto opatreniam.

„Iné členské štáty čoraz častejšie navrhujú, aby sa na Ukrajine v blízkej dobe zriadila aj pozemná misia s názvom mierová misia. Vyslanie pozemných síl na Ukrajinu nesie so sebou riziko pozemnej vojny. Tomu sa musíme vyhnúť,“ dodal minister. Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko nebude Ukrajine dodávať zbrane a nedovolí tranzit smrtiacich zbraní cez územie krajiny.

Krajiny EÚ pripravujú piaty balík protiruských sankcií a zvažujú aj možnosť ropného embarga, uvádza agentúra Reuters. Na tom trvajú Pobaltské krajiny vrátane Litvy podľa agentúry, Nemecko však varuje pred unáhleným konaním, keďže ceny energií v Európe sú už teraz vysoké. O sankciách začali v pondelok diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ.

Hlavný ekonóm Sachs Jan Hatzius považuje za najnegatívnejší vývoj pre Európu úplné zastavenie dovozu energie z Ruska, píše denník Financial Times. Odmietnutie ruského plynu a ropy podľa experta povedie k poklesu produkcie v Európskej únii o 2,2 percenta a vyvolá recesiu v celej eurozóne.

Igor Juškov, expert z Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácii, analytik Národného fondu pre energetickú bezpečnosť, povedal, čo by mohlo byť hlavným rizikom pre Európanov pri zavedení sankcií na energetické zdroje z Ruska.

„Najväčším rizikom pre Európu je, že Rusko považuje za normálne obchodovanie s uhľovodíkmi v komplexe: buď obchodujeme so všetkým (ropa, plyn a uhlie), alebo neobchodujeme s ničím. Existuje riziko, že ak Európania uvalia sankcie na nákup ruskej ropy, Rusko v reakcii na ne preruší dodávky uhlia a plynu. A potom bude nesmierne ťažké nájsť niekoho, kto by nás nahradil. Pretože napríklad pri plyne nie sú na svete žiadni iní producenti, ktorí by mohli takéto objemy presúvať do Európy,“ zdôraznil Juškov.

https://ria.ru/20220321/vengriya-1779359834.html

https://ria.ru/20220321/posledstviya-1779288322.html

https://radiosputnik.ria.ru/20220321/neft-1779221275.html