Za pesimistický obraz o svete nemôžu média ale naša genetická predispozícia veriť viac zlým správam ako tým dobrým. Vďaka tomu ľudstvo prežilo. Tvrdia to experti z britskej spoločnsoti Ipsos-Mori.
Ľudské mozgy spracovávajú negatívne informácie rýchlejšie a intenzívnejšie. Je to preto, že ich viac potrebuje.
Dôkazom je test, pri ktorom boli respondentom skenované impulzy v mozgu. Skúmanej vzorke ľudí boli ukazované príjemné zábery ako dobré jedlo či luxusné auto a potom aj nepríjemné zjavy ako mŕtve zviera či znetvorená tvár. Ukázalo sa, že mozog omnoho aktívnejšie reagoval na tie nepríjemné veci.
BBC poukázala na všeobecne šírené tvrdenie o tom, že sú to média, ktoré ľuďom stále predkladajú negatívne správy a utvárajú im zlú predstavu o svete, ktorý je v skutočnosti stále bohatší a zdravší. Správy spravidla prinášajú niečo nové, nečakané, prekvapivé či znepokojivé. Je to prirodzené, lebo práve to nás zaujíma. Nepotrebujeme vedieť, že sa nikde nič nestalo. Potrebujeme vedieť čo sa deje, ako ďaleko a čo nám hrozí, aby sme sa mohli zachrániť alebo pomôcť.
Kto sa nebojí, zomrie
Opakované hrozby určite majú nejaký účinok ale hlavne ľudia sú o nich presvedčení ešte skôr, ako je im negatívny obsah ukázaný v novinách či televízii.
„Všetky tie zlé správy len potvrdzujú a živia to, čo máme v mysli naprogramované. Príroda nás takto vybavila, pretože keď sa bojíme, je väčšia šanca zachrániť viac ľudských životov. Prehnaná citlivosť k negatívnym informáciám či zlým správam zohrala v evolúcii významnú úlohu. Kto reagoval intenzívnejšie na varovania, mal väčšiu šancu prežiť. A naopak ľudia, ktorých mozog túto schopnosť nemal, boli (slovami jedného vedca) – z genofondu proste odstránení,“ cituje rozhlas.cz stanicu BBC.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies