Ľudskoprávna organizácia uvádza, že systematické prenasledovanie moslimov v Mjanmarsku je na vzostupe

BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami. V správe BHRN sa konštatuje, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.

Správa BHRN bola skoncipovaná na základe zistení z viac ako 350 interview zachytávajúcich pomery vo vyše 46 mestách a dedinách. Prieskum sa uskutočnil v priebehu ôsmich mesiacov počínajúc marcom 2016. Mjanmarská vláda na správu BHRN bezprostredne nereagovala. Mjanmarské úrady však odmietajú tvrdenia o akejkoľvek diskriminácii rohinskej menšiny a tvrdia, že bezpečnostné zložky v Jakchainskom štáte vedú "legitímny" boj proti "teroristom".

Správa BHRN pritom konštatuje, že mjanmarské úrady mnohým moslimom rôznych národností v krajine odmietli vydať občianske preukazy. V niektorých lokalitách moslimovia nemajú prístup k svojim modlitebniam a najmenej 21 obcí v krajine bráni moslimom, aby vstúpili na ich územie. Toto opatrenie má podporu vládnych úradov, uvádza sa v správe. Pokiaľ ide o samotný Jakchainský štát, správa konštatuje rastúcu segregáciu medzi komunitami budhistov a moslimov a veľmi prísne reštrikcie pri cestovaní, ktoré moslimským Rohingom obmedzujú ich prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí de facto líderka krajiny Aun Schan Su Ťij, ktorá podľa svojich kritikov nerobí dosť pre ochranu tejto moslimskej menšiny pred prenasledovaním. Organizácia Burma Human Rights Network sídli v Londýne a za dodržiavanie ľudských práv, práv národnostných menšín a slobodu vierovyznania v Mjanmarsku bojuje od roku 2012.