Ľubomír Paulovič si na Vianoce vychutnáva ticho a les

"Ten stres okolo Vianoc sa snažím ignorovať. Vianoce nie sú predsa o tom, aby sme sa natlačili ponukami. Najradšej mám preto počas Vianoc pokojné sedenie pri nejakej peknej rozprávke a ak je sneh, tak milujem tiché prechádzky po zasnežených lúkach alebo v lesíku,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Ak bude počas sviatkov v jeho rodných Prašiciach sneh, rád by zároveň svojím dcéram a ich deťom sprítomnil zábavku z detstva. "Keď boli moje dcéry malé, chodili do mojej rodnej dediny k babke a tam som každú zimu organizoval také nočné sánkovačky. Naukladal som tehly liehového horáka vedľa seba po celej dĺžke kopca a vytvoril som takú provizórnu sánkovaciu dráhu. Zapálil som ich a potom sme sa o desiatej dve hodiny sánkovali. To bola pre nás vždy taká rozprávka. Vymyslel som to, keď mali dievčatá asi osem rokov a bavilo ich to asi do pätnástich. A nielen moje baby, ale aj ďalšie deti z dediny. Ten svah bol totiž oproti veľkej časti dediny a keď decká videli svetlá na kopci, tak sa všetky zliezli. Naraz tam bolo aj päťdesiat detí. Takže som urobil sviatočnú zábavku pre pol dediny a teraz by som to chcel sprítomniť aj svojím vnukom,“ poznamenal herec.

Paulovič si na sviatky zvykol vždy ozdobiť byt stromčekom priamo z lesa. "Dnes už si ho kupujem, no na Vianoce som si dlhé roky zvykol brávať stromček priamo z lesa - a nielen sebe, ale aj kamarátom. Brával som každý rok taký špeciálny strom, ktorého ihličie keď rozmelníte v rukách, tak vonia ako citrón. Vianoce sa mi preto spájajú najmä s touto špecifickou vôňou a - vlastne aj s hladom,“ zasmial sa herec. „Celý deň totiž skoro nič nejeme, držíme tak trošku pôst, ráno sa urobí akurát hriatô, dajú sa zo štyri kalíšteky, trochu čaju a k tomu sa zahryzne nejaké pečivko. A potom sa takí vyhladovaní večer napráskame a ideme na polnočnú. Taká klasika,“ uzavrel Paulovič.