Ľubomír Feldek oslávil životné jubileum

Do každého z nich ho pritom priviezla rikša. Tá smerovala z reštaurácie Pulitzer cez Slovenskú piváreň, cafe a wine bar 4 you, Moaré na Laurinskej, reštauráciu Grémium, Korzo café a restaurant na Hviezdoslavovom námestí až do kaviarne Štefánka, kde oslávenec svoju púť zakončil.

Gratulanti mohli na každom z menovaných miest zanechať Feldekovi odkaz v pamätnej knihe. Obľúbený spisovateľ ich na oplátku pohostil špeciálnym pätnásťpercentným pivom - Tmavý a Svetlý Feldek, ktoré v nedeľu čapovali len na jeho počesť.

Na oslavu si vzal známy spisovateľ kravatu od priateľa, fotografa a dokumentaristu Karola Kállaya. Okrúhliny vraj pritom pôvodne neplánoval oslavovať. „Celé to vymyslel môj syn, ja som za najkrajšie oslavy 80-tky považoval neoslavovať. Mal som vymyslené také heslo, že budem oslavovať až stovku a to fungovalo až doteraz. Zatiaľ som neoslavoval žiadne jubileum. Len raz sme s Vincom Šikulom slávili spolu 50-tku. Vtedy sme si zrátali roky a tvárili sme sa, že to je oslava storočnice a neskončilo sa to dobre. Moja manželka o tom potom napísala poviedku Keď muži jubilujú... Toto jubileum som nemienil oslavovať a ani ho vlastne neoslavujem, ale prečo by som kazil radosť svojmu synovi, ktorý to celé vymyslel, s pivom a s rikšou a s novinármi... Niekedy človek musí urobiť aj pozornosť deťom. Oni robia pozornosť mne a neuvedomujú si, že ja robím práve pozornosť im,“ zasmial sa Feldek.

Pivo má však podľa vlastných slov veľmi rád. „Pivo je výborný nápoj, samozrejme, sa mu nebránim, aj keď pravda je taká, že by som ho piť nemal. To hovorí lekár,“ podotkol spisovateľ, ktorý by sa rád dožil aspoň storočnice. „Mám v pláne dožiť sa aspoň stovky, nevidím dôvod, prečo by som to neurobil,“ dodal.

Známy rodák zo Žiliny má v súčasnosti rozpracovaných niekoľko projektov. „Pre národné divadlo som napísal hru Nepolepšený svet o disidentovi Krčmérym, v krátkom čase začneme obsadzovať herecké úlohy. Nebude tomu chýbať ani humor, aj keď čierny, ale verím, že to dopadne dobre. Toto je taký aktuálny plán. V Divadelnom ústave zároveň vychádza môj preklad Senecových hier a píšem Veľkú knihu európskych rozprávok. Stále niečo robím, nemám ani čas mať 80 rokov,“ poznamenal čerstvý jubilant.

V neustálom pracovnom nasadení ho vraj udržuje dnešná doba. „Ja ani nemusím mať recept na to, ako dlho žiť, recept na to má táto doba. Honoráre spisovateľov sú dnes totiž také nízke, že nikdy som nemusel toľko písať a prekladať, aby som si zarobil na chlieb, ako musím dnes. A keď sa to bude ďalej vyvíjať tak, ako sa to vyvíja a honoráre budú stále nižšie a nižšie, tak budem prekladať a písať stále viac a viac, takže to ide stále k lepšiemu...,“ pousmial sa.

Ľubomír Feldek sa narodil 9. októbra 1936. Pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, bol dramaturgom Poetického súboru na Novej scéne v Bratislave. V novembri 1989 sa zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a bol redaktorom v denníku Verejnosť. Za jeho debut Jediný slaný domov (1961) získal Cenu Ivana Krasku, Okrem toho vydal básnické zbierky ako napríklad Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Slovák na Mesiaci (1986) či Milovanie v pokročilom veku (1999). Okrem toho má na konte aj knihy pre deti Rozprávky na niti (1970), Modrá kniha rozprávok (1974), Veselý album zvierat (1979) alebo Zelená kniha rozprávok (1983), divadelné hry Jánošík podľa Vivaldiho (1979) či Horor v horárni (2002) a známe sú aj jeho fejtóny a eseje. Venuje sa tiež prekladom autorov ako sú napríklad Arthur Rimbaud či William Shakespeare. Je manželom spisovateľky Oľgy Feldekovej.