Litva vstupuje do eurozóny, ekonómovia sa obávajú rastu emigrácie

Na druhej strane, užšie prepojenie malej pobaltskej krajiny s bohatšími európskymi štátmi má podľa agentúry AP aj zhubný vedľajší efekt - vlnu emigrácie, ktorá vyľudňuje celé mestá a vedie k nedostatku pracovnej sily.
      

Emigrácia je na vzostupe už od roku 2004, keď Litva s tromi miliónmi obyvateľov vstúpila do Európskej únie (EÚ). V rokoch 2008 až 2011, teda v čase finančnej krízy, opustilo každoročne krajinu viac než 80.000 obyvateľov, takmer 3 % populácie. Väčšina smerovala do Nemecka, Británie a iných bohatších ekonomík, kde majú šancu získať zárobok aj niekoľkokrát vyšší než v Litve. Ekonómovia predpokladajú, že tento trend bude pokračovať a je možné, že aj výraznejším tempom.
      

Emigrácia negatívne zasahuje najmä sektor stavebníctva. Podľa mnohých firiem je takmer nemožné udržať si zamestnancov, bez ohľadu na každoročné výrazné zvyšovanie miezd. Problém nedostatku pracovnej sily pritom nie je viazaný len na vidiecke oblasti. Väčšina veľkých obchodných centier, reštaurácií a podnikov v kedysi rušných mestských oblastiach pociťuje nedostatok zamestnancov.
      

"Odišla nám prakticky všetka kvalifikovaná pracovná sila," povedal pre AP Arvydas Avulis, šéf developérskej spoločnosti Hanner, ktorá sa špecializuje na výstavbu výškových budov.
      

Dôvodom sú práve mzdy. Robotník v Litve zarobí na hodinu 2,5-krát menej než napríklad v Španielsku a v porovnaní s Írskom je to zhruba 5-krát menej. V lepšie platených odvetviach ako medicína, IT alebo v niektorých službách sú rozdiely ešte väčšie.
      

Očakáva sa, že členstvo v eurozóne pomôže litovskej ekonomike napriek tomu, že eurozóna sa stále nevymanila z vlastných problémov. Rovnaká mena, akú má ďalších 18 členov, by mala podporiť obchod a znížiť investičné riziká pre cudzincov.
      

Problémom ale je, že Litva bude najchudobnejším členom bloku a napriek tomu, že jej ekonomika rastie rýchlejšie ako v prípade väčšiny ostatných štátov EÚ, bude jej ešte veľmi dlho trvať, než bude môcť ponúknuť platy porovnateľné s ďalšími štátmi únie. Obyvatelia Litvy sa tak postupne prikláňali k euru, keďže spoločná mena ich ešte viac pripúta k západným krajinám a bohaté pracovné trhy udrží aj naďalej otvorené.
      

Podľa prieskumu spoločnosti Berent Research Baltic z konca novembra bolo za vstup Litvy do eurozóny 53 % z 1002 opýtaných, zatiaľ čo v septembri predstavovala skupina stúpencov eura 47 %. Proti prijatiu eura sa vyjadrilo 39 % oslovených obyvateľov Litvy, pričom v septembri ich ešte bolo 49 %.
      

Skeptikov znervózňuje nedávna dlhová kríza eurozóny a ekonomická stagnácia bloku. Novinár Pranciskus Sliuzas, ktorý patrí k odporcom vstupu Litvy do eurozóny, považuje prijatie eura za "jednu z najhlúpejších vecí, akú Litva kedy urobila". Nesúhlasí najmä s tým, že jeho krajina sa teraz musí vzdať viacerých právomocí vo finančnej oblasti. Pre stúpencov eura sú však tieto ekonomické argumenty sekundárnym problémom v porovnaní napríklad s otázkou národnej bezpečnosti, najmä v súvislosti s obavami z neustále rastúcej agresivity Ruska.
      

Všetky potenciálne ekonomické či bezpečnostné benefity však pre šéfov firiem ako Arvydas Avulis budú znamenať pokračovanie problému nedostatku pracovnej sily. Jedným z riešení pre podniky je zvýšenie počtu zamestnancov z krajín s ešte nižšími platmi, ako sú napríklad Bielorusko alebo Ukrajina. Vláda však v tomto smere príliš veľkú aktivitu nevyvíja.
      

Ekonómovia a sociológovia ale upozorňujú, že ak sa niečo nezmení, Litva na tento trend doplatí. Sarmite Mikulionieneová, profesorka sociológie na Univerzite Mykolasa Romerisa, varovala, že v priebehu niekoľkých rokov začne nedostatok pracovnej sily poškodzovať ekonomiku a ohrozovať prínosy zo vstupu Litvy do Európskej únie a eurozóny. "Do 10 až 15 rokov tu na jednoduché práce nebudeme mať žiadnych ľudí," povedala Mikulionieneová.