VILNIUS - Litva ako posledná pobaltská krajina prijala dnešným dňom euro, od čoho si sľubuje zvýšenie stability, a to aj napriek obavám z rastu cien a pokračujúcemu útlmu ekonomiky eurozóny. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa litovskej prezidentky Dalie Grybauskaiteovej je vstup krajiny, ktorá bola desaťročia pod vplyvom Sovietskeho zväzu, významným krokom a symbolom "hlbšej ekonomickej a politickej integrácie so Západom". Po vstupe Litvy do eurozóny je euro spoločnou menou už pre 337 miliónov Európanov.
V podobnom duchu ako Grybauskaiteová sa vyjadril aj komisár Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici. Ako uviedol, prijatím eura sa obyvatelia Litvy rozhodli pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu".
Podpora euru v minulom období nebola vysoká, postupne ale rástla a podľa posledného prieskumu z novembra bolo za vstup do eurozóny 53 % opýtaných. "Prijatie eura podporujem, pretože nás to viac prepojí s krajinami EÚ a zjednoduší nám aj cestovanie v rámci únie," tvrdí 26-ročný právnik Karolis Turcinavicius.
Nemalá časť (39 %) oslovených obyvateľov Litvy však s prijatím eura nesúhlasí. Obávajú sa najmä dôchodcovia, ktorých viac než cestovanie zaujímajú ceny v obchodoch. "Euro nám dôchodky alebo mzdy nezvýši, porastú len ceny," reagovala pre AFP nespokojne dôchodkyňa Danute Petkevicieneová. Obyvateľka Vilniusu Teresa zasa ľutuje stratu litasu ako symbolu samostatnej Litvy, no ako dodala, "je to súčasť globalizácie".
Litva vstupuje do eurozóny v čase, keď v Grécku opätovne rastie politická neistota, ktorá vyvoláva obavy z prípadného nového nástupu dlhovej krízy v eurozóne. Vilnius pritom už prispel stovkami miliónov eur do záchranného fondu eurozóny, ktorý je určený na pomoc členom vo finančných problémoch. Niektorí ekonómovia by preto so vstupom radšej počkali.
"Finančné záväzky predstavujú veľkú záťaž a zvyšujú štátny dlh. Myslím si, že sme vstup do eurozóny mali ešte na určitý čas odložiť," povedal pre AFP finančný analytik Waldemaras Katkus.
Litva pôvodne plánovala vstúpiť do eurozóny už v roku 2007, nesplnila ale inflačné kritériá. V roku 2009 nastúpila zasa finančná kríza a s ňou prepad Litvy do hlbokej recesie. Tvrdé úsporné opatrenia, ktoré vysoko prekonali opatrenia v západných krajinách, vrátili ekonomiku Litvy k rastu, jednému z najvyšších v EÚ. No s ekonomickými opatreniami spojené rozsiahle škrty v sociálnom zabezpečení a iné obmedzenia vo výdavkoch štátu spôsobili rast emigrácie do bohatších krajín EÚ. Ekonómovia sa obávajú, že tento trend by mohol ešte nabrať na obrátkach.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies