Lipšic nezahlasuje za novelu týkajúcu sa schránkových firiem

Ako povedal v stredu v parlamentnej rozprave k uvedenej novele, nebude za ňu hlasovať ani v prípade schválenia pripomienok prezidenta Andreja Kisku. Zdôvodnil to tým, že ak by v parlamente prešli pripomienky hlavy štátu, týkajúce sa nesúladu novely s právom Európskej únie, zostala by v nej len možnosť výnimky z tendrov v súvislosti s predsedníctvom SR v EÚ.

"Prezident hovorí, že nie je možné vylúčiť z verejných obstarávaní právnickú osobu so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ako to navrhuje zákon, z krajín, ktoré neumožňujú identifikáciu akcionárov," upozornil Lipšic. V EÚ sú podľa neho pritom štáty, ktoré stále umožňujú anonymné obchodné spoločnosti, napríklad v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, či na Holandských Antilách. 

Poslanec tvrdí, že podľa európskeho práva ani nemôžu byť vylúčené z verejného obstarávania spôsobom uvedeným v novele. "Celý zákon je absolútne zlý. Nie je to možné viazať na formálnu majetkovú účasť, ale na konečného užívateľa výhod. Je to známy inštitút z oblasti legislatívy v boji proti praniu špinavých peňazí," uviedol Lipšic. Vyslovil ľútosť, že časť opozície v decembri pomohla Smeru pri hlasovaní za uznesenie, podľa ktorého má vláda pripraviť zákon o registri konečných užívateľov výhod. 

"Celý zákon je nefunkčný, je v rozpore európskym právom a znamená zhoršenie právneho stavu," dodal Lipšic. Opozičných poslancov požiadal, aby zvážili, či zahlasujú za zákon, ktorý zhoršuje súčasný právny stav. V prípadoch súvisiacich s predsedníctvom SR v EÚ v roku 2016 totiž nebude potrebné robiť verejné obstarávanie. 

Spôsob, akým sa novela snaží vylúčiť účasť schránkových firiem z verejného obstarávania, nie je podľa Kisku v súlade s Ústavou SR a právom Európskej únie. Sami navrhovatelia pritom podľa neho pripustili, že zákon bude neúčinný. Nezabráni, aby tendre vyhrávali firmy s utajenými majiteľmi, keďže vyžaduje len odkrytie formálnych vlastníkov. Hlava štátu mala výhrady aj k výnimke, aby sa pravidlá verejného obstarávania netýkali tovarov a služieb v súvislosti s predsedníctvom SR v EÚ. Preto prezident navrhol parlamentu zákon upraviť. 

Na verejných obstarávaniach by sa podľa novely zákona mohli zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu majú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári podiel 10 % a viac.