Lídri sveta i radoví Izraelčania sa lúčia so Šimonom Peresom

Miesto jeho posledného odpočinku sa nachádza medzi hrobmi, v ktorých sú pochovaní premiéri Jicchak Rabin (1974-77 a 1992-95) a Jicchak Šamir (1983-84 a 1986-92).

Na pohreb sa zišli osobnosti z celého sveta, ale aj radoví Izraelčania. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

Medzi smútočnými hosťami je i americký prezident Barack Obama, ktorý bude jedným z rečníkov. V americkej delegácii je tiež bývalý prezident USA Bill Clinton, ktorý bol Peresovým osobným priateľom.

Izraelská polícia pred pohrebom uzavrela cesty v centre Jeruzalema. Na poriadok v uliciach mesta dozerá 8000 policajtov. Polícia monitoruje aj sociálne médiá, aby tak vytipovala potenciálnych útočníkov.

Predpokladá sa, že posledná rozlúčka s Peresom bude najväčším podobným zhromaždením od pohrebu premiéra Rabina zavraždeného v roku 1995 židovským nacionalistickým extrémistom.

Na pohrebe sa očakáva účasť 80 delegácií z rôznych krajín sveta. Medzi smútočnými hosťami budú aj minister zahraničných vecí USA John Kerry, bývalý britský premiér Tony Blair, princ Charles, britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, prezidenti Francúzska a Nemecka Francois Hollande a Joachim Gauck, španielsky kráľ Filip VI., ako aj hlavy ďalších štátov a vlád.

Napriek tomu, že mierový proces s Palestínčanmi, ktorého iniciátorom bol aj Peres, je momentálne v mŕtvom bode, na pohrebe sa zúčastní aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Vysvetlil, že svojou účasťou na obradoch si chce uctiť Peresovu oddanosť mieru.

Obama i Clinton vyzdvihli na pohrebe Peresovu víziu o mieri pre Izrael i svet

Zosnulého izraelského exprezidenta Šimona Peresa, ktorý zomrel v stredu na následky rozsiahleho krvácania do mozgu, pochovali dnes na národnom cintoríne na Herzlovej hore v západnej časti Jeruzalema.

S úvodným prejavom k smútočným hosťom vystúpil izraelský prezident Reuven Rivlin, ktorý ocenil Peresov prínos pre Izrael i svet. Uviedol, že vďaka Peresovi je "Izrael nepopierateľným faktom".

Peres bol podľa Rivlina nebol len človekom vízií, ale aj činov. Mal schopnosť robiť to, čo sa zdalo byť neuskutočniteľné, a vidieť to v realite.

Vyzdvihol, že Peres patril ku generácii tých, ktorí bojovali za splnenie sionistického sna, aj keď si bol vedomý, že skutočný mier so susedmi Izraela môže byť dosiahnutý iba z pozície sily.

"Šimon, pôsob v nebi ako advokát ľudu Izraela," vyzval Rivlin na záver svojho príhovoru.

So zosnulým exprezidentom sa rozlúčil aj premiér Benjamin Netanjahu, ktorý predtým vítal smútočných hostí, pričom si podal ruku aj s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

Netanjahu vo svojom príhovore uviedol, že Izrael si váži ich prítomnosť, lebo je to hold Peresovej oddanosti Izraelu a mieru. "Bol to veľký muž Izraela a sveta," vyhlásil a dodal, že za ním "smúti Izrael, smúti za ním svet".
Zdôraznil, že Peres celý svoj dospelý život zasvätil dosiahnutiu mieru so susedmi Izraela. Dodal, že prítomnosť takého počtu lídrov z celého sveta na rozlúčke s Peresom je "testamentom jeho optimizmu". Agentúra AP však poznamenala, že keď Netanjahu vymenúval lídrov zo sveta, Abbásovo meno neuviedol.

S rozlúčkovým prejavom vystúpili aj predseda izraelského parlamentu Juli Edelstein a bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý ocenil Peresovu prácu pre trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Spomenul aj ich osobné priateľstvo a uviedol, že je poctený ponukou Peresovej rodiny predniesť na pohrebe príhovor. Peres bol podľa Clintona schopný predstaviť si, ako by Izrael a svet mal vyzerať, a mal "neuveriteľný potenciál učiť sa a učiť".
Clinton pripomenul, že kritici Peresovi často vyčítali, že je naivný, prehnane optimistický rojko. "Mýlili sa len v tej časti o naivite," vyhlásil Clinton, ktorý bol prezidentom USA v čase, keď sa v 90. rokoch začal izraelsko-palestínsky mierový proces.

Spomenul si na príhodu z osláv Peresových 90. narodenín, na ktorej palestínske a izraelské deti spoločne spievali pieseň Johna Lennona Imagine. Clinton povedal, že "Šimon si skutočne dokázal predstaviť, ako to spievajú všetci ľudia". "Predstavoval si, čo by sme my ostatní mali robiť," vysvetlil.

Peres podľa Clintona začal svoj život ako "najbrilantnejší žiak Izraela, stal sa jeho najlepším učiteľom a skončil ako jeho najväčší vizionár".

Clinton na záver svojho prejavu vyzval prítomných, aby si navždy zapamätali Peresov žiarivý úsmev a "to, čo vždy hovoril: Imagine".

V súlade s Peresovým želaním zaspieval izraelský spevák David D'Or modlitbu Avinu malkeinu (Otče náš, kráľu náš).
V zozname rečníkov boli aj izraelský spisovateľ Amos Oz a tri Peresove deti: dcéra Cvia Waldenová a synovia Joni a Chemi, ktorí hovorili o stránke života Šimona Peresa pre verejnosť neznámej a podali svedectvo aj o jeho hlbokej láske k ich matke.

Záverečné slovo patrilo prezidentovi USA Barackovi Obamovi, ktorý vyhlásil, že Šimon Peres "ukázal, že spravodlivosť a nádej sú jadrom sionistického ideálu". Obama vyhlásil, že Peres si bol istý, že židovský národ má schopnosť brániť svoju slobodu a položil základ pre ozbrojené sily, ktoré vyhrávali izraelské vojny. Dodal, že Peres ako štátnik staval na spojenectve so Spojenými štátmi a ďalšími krajinami.

Spomenul aj peripetie Peresovho života - osobného i profesionálneho. Žil život naplnený jednoduchými radosťami rodinného života, ale aj veľkými snami. Poukázal na to, že Peres nikdy nestratil vieru, nádej, schopnosť vidieť, ako by svet mal vyzerať. Vieru v dobro i "vieru v nás," zdôraznil.

Podobne ako Clinton aj Obama spomenul Peresových kritikov, ktorí ho označovali za beznádejne naivného. Rozumel tomuto vojnami zmietanému regiónu, kde Arabov často od malička učia nenávidieť Izrael. "Chápal, aký ťažké je dosiahnuť mier," povedal Obama.

"Z osobných rozhovorov viem, že jeho sen o mieri nebol naivný. Trval na tom, že Izraelčania a Palestínčania si musia byť rovní," vyhlásil Obama, ktorý spomenul aj prítomnosť palestínskeho prezidenta na pohrebe a označil ju za pripomenutie, že mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi je ešte "nedokončenou stavbou".

Miesto Peresovho posledného odpočinku sa nachádza medzi hrobmi, v ktorých sú pochovaní premiéri Jicchak Rabin (1974-77 a 1992-95) a Jicchak Šamir (1983-84 a 1986-92).