Leví kopec pri Waterloo je spomienkou na jednu z najslávnejších bitiek histórie

Niektoré mestá s týmto názvom sú oveľa väčšie než 30-tisícové mestečko v Belgicku, kde došlo k poslednej bitke a definitívnej porážke Napoleona Bonaparta. Túto udalosť pripomína aj nevšedný kužeľovitý pamätník - Leví kopec.

V okolí Waterloo je zakázaná civilná výstavba. Pamiatku na bitku z 18. júna 1815, ktorá je jednou z najslávnejších v dejinách ľudstva a ktorá si na poliach pri uvedenom meste vyžiadala približne 65.000 obetí, nesmie nič zatieniť. Výnimkou je iba tzv. Leví kopec - 41 metrov vysoká umelá mohyla kužeľovitého tvaru zo zeminy pozvážanej z bojísk slávnej bitky, na vrchole ktorej tróni takmer štyriapolmetrová socha leva. Ten je obrátený tvárou smerom k Francúzsku.

Bývalé bojisko, ako aj Leví kopec sú súčasťou kultúrneho dedičstva Valónska, južnej časti belgickej federácie. Zaujímavosťou je, že tento nevšedný pamätník dal postaviť holandský kráľ Viliam I., ktorého syn a korunný princ Viliam II. bol na tomto mieste v bojoch postrelený do pleca, avšak turistický význam začal mať až po vzniku Belgicka.

Pamätník aj so sochou leva bol dokončený v roku 1826. O štyri roky neskôr sa Belgicku podarilo získať nezávislosť od Holandska a nová krajina zdedila aj pamätník, ktorý mal Holanďanom navždy zvečniť "národnú slávu" a nové Spojené holandské kráľovstvo. Levia laba na delovej guli znamená vytúžený mier, ktorý si Európa vydobyla odstránením Napoleona.

Práce na pamätníku sa začali už v roku 1820, keď sa so svojim návrhom prírodnej mohyly presadil kráľovský architekt Charles Vander Straeten, a to na úkor architekta Jeana-Baptista Vifquaina, ktorý na bývalom bojisku navrhol postaviť pyramídu alebo veľký obelisk.

Vytvorený kopec má tvar zrezaného kužeľa s priemerom podstavy 169 metrov a výškou 41 metrov. K soche leva na vrchole vedie 226 schodov. Kužeľ má zároveň pripomenúť tzv. tumuly, pohrebiská belgických Galov ešte spred rímskych čias.

Práce na výstavbe mohyly sa začali v roku 1824 a vyžiadali si premiestnenie 290.000 kubických metrov pôdy, ktorú v košoch na svojich chrbtoch vynosili robotníci z okolia mesta Liege. Socha "belgického leva" (Leo Belgicus) bola osadená na kamenný podstavec na mohyle 28. októbra 1826.

Lev sa skladá z deviatich liatinových odliatkov pripravených v kováčskych dielňach vo valónskom meste Seraing pri Liege podľa modelu flámskeho sochára Jeana-Louisa Van Geela z Mechelenu. Lev váži 28 ton, má dĺžku 4,5 metra a výšku 4,45 metra - od päty až po hornú časť hlavy. Jednotlivé časti leva boli dopravené z Liege loďami do Bruselu a odtiaľ konskými povozmi až k mohyle.

Dnes je Leví kopec, ktorý je spojený s múzeom slávnej bitky pri Waterloo, jednou z najnavštevovanejších pamiatok v Belgicku. Hore na vyhliadkovej plošine je tabuľka s popisom a šípkami, kde sa ktoré bitky konali a kde boli rozmiestnené jednotlivé armády. Avšak turistický úspech zaznamenal až v druhej polovici 19. storočia, keď Belgičania nechali vybudovať schody k soche leva a vyhliadkovú plošinku na mohyle. V roku 1832 sa francúzski vojaci bojujúci po boku Belgičanov proti Holanďanom (pri pochode na obsadené Antverpy) pokúsili zničiť a zhodiť sochu leva z mohyly, ale podarilo sa im zlomiť iba jeho chvost.

S mohylou sa spája aj meno spisovateľa Victora Huga, ktorý v slávnom románe Bedári cituje lorda Wellingtona, víťaza bitky pri Waterloo. Ten pri pohľade na Leví kopec, dva roky po jeho vybudovaní, údajne povedal: "Zneuctili moje bojisko!" Historicky však tieto slová nie sú podložené, tak ako ani legenda, že socha leva bola odliata z delových gúľ nájdených na bojisku.