Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo trestné oznámenia pre poškodzovanie lesov

Ťažba ničí biotopy európskeho významu a európsky ohrozené druhy živočíchov, predovšetkým dutinové hniezdiče ako napríklad všetky druhy ďatľov a sov, ktoré sa na tomto území nachádzajú. Ďalej ťažba dreva znižuje akumulačnú a retenčnú schopnosť územia a zvyšuje riziko povodní, čo dokázali minulé roky. Lesy SR, š. p., Banská Bystrica ťažia na území, ktoré im nepatrí, a tým poškodzujú práva súkromných vlastníkov aj Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

"Preto Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo dnes dve trestné oznámenia a jeden podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Súčasne VLK prišiel s výzvou Zachráňme Čergov, v ktorej žiada zmenu lesných hospodárskych plánov pre kritické územia dolín v záveroch horských potokov. V protestoch v teréne bude VLK pokračovať do vyriešenia situácie," píše sa v písomnom stanovisku lesoochranárov.

Lukáč na svojej facebookovej stránke konkretizuje, že "Štátne lesy začali rúbať na Čergove posledné prirodzené jedľové bučiny. Padajú hniezda ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého i červenohrdlého, ničí sa biotop mloka karpatského i kunky žltobruchej, medveďa i vlka. Padajú dvestoročné jedle a buky".

Hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák poskytol stanovisko k Čergovu, v ktorom sa uvádza, že Slovenská inšpekcia životného prostredia sa v súčasnosti intenzívne zaoberá kontrolami dodržiavania legislatívy v lesoch.

"V danej lokalite v súčasnosti prešetruje dva podnety. V jednom prípade ide o výrub stromov v chránenom vtáčom území, v druhom o prejazd ťažkej techniky. Problematika ochrany prírody vo vzácnych lokalitách Slovenska má v rámci ministerstva životného prostredia najvyššiu prioritu. Rezort pripravuje novelu zákona o ochrane prírody, ktorá má práve za cieľ uprednostniť aspekt ochrany prírody v najvzácnejších lokalitách Slovenska. V rámci nej rezort navrhne viaceré zmeny," uviedol hovorca.

Ako ďalej konkretizuje, jednou zo zmien je posilnenie bezzásahového režimu tak, aby sa o ťažbe na tomto území už neuvažovalo. Ministerstvo plánuje sprísniť podmienky pri tzv. náhodnej ťažbe v najvzácnejších územiach. Dnes platná legislatíva napríklad pri holoruboch z dôvodu kalamity nevyžaduje súhlas Štátnej ochrany prírody SR. Po novom by štátni ochranári mali vstupovať do rozhodovacích procesov zásadnejším spôsobom.

Podobnú zmenu chce envirorezort dosiahnuť aj pri plánovanej ťažbe, prostredníctvom programov starostlivosti o lesy. V súčasnosti môže Štátna ochrana prírody SR programy starostlivosti o lesy pripomienkovať, no jej pripomienky nie sú považované za zásadné.