Lepšiemu zdravotníctvu má vraj pomôcť viacero projektov

Snaží sa aj o lepšiu efektivitu využívania peňazí v sektore, aby mohli smerovať do oblastí, kde je ich nedostatok. Rezort na to poukázal v reakcii na správu Európskej komisie, podľa ktorej sa zdravotný stav obyvateľov Slovenska od roku 2000 zlepšil, stále však zaostáva za priemerom EÚ.

"Ministerstvo sa zároveň zaviazalo, že vytvorí predpoklady na takú zdravotnú starostlivosť, aby sa zlepšila a predĺžila kvalita života. Medzi dôležité témy patrí aj prevencia, ktorú vnímame ako dôležitý nástroj na udržanie zdravia a kvality života, aktuálne sme rozšírili rozsah preventívnych prehliadok. Realizujeme aj stratégiu na zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí s primárnym zameraním na kardiovaskulárne ochorenia ako najčastejšiu príčinu smrti na Slovensku," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Program zmien, v rámci ktorého sa realizuje 26 projektov, podľa jej slov komplexne zlepší kvalitu slovenského zdravotníctva, vplyv na kvalitu a dĺžku života obyvateľstva má napríklad budovanie urgentných príjmov, kapitálové investície do akútnej infraštruktúry nemocníc či posilnenie úloh primárnej sféry. "Posun v uvedenej oblasti, hoci nepriamo, má aj zavedenie DRG či stratifikácie, ktoré zabezpečia efektívnejšie rozdelenie zdrojov v sektore. Projekty ako štandardné diagnostické a liečebné postupy či katalóg zdravotných výkonov zabezpečia zase udržanie kvality či štandardizácie výsledkov starostlivosti," doplnila Eliášová.

Jedným z rozpracovaných projektov je aj optimalizácia lôžkového fondu nemocníc podľa potrieb regiónov, zníženie počtu akútnych lôžok, zároveň skvalitnenie a posilnenie chronických lôžok, s prihliadnutím na demografický vývoj. Ministerstvo zdravotníctva tiež podľa Eliášovej robí maximum pre to, aby bolo v sektore toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. "Dôležitým a základným aspektom je zefektívnenie fungovania systému zdravotníctva ako takého, preto sme už prijali a naďalej pracujeme na viacerých krokoch, ktoré prispejú k efektívnemu a racionálnemu využívanie zdrojov financií v rezorte," uzavrela.

Európska komisia (EK) minulý týždeň zverejnila správu o zdravotných profiloch 28 členských krajín EÚ za rok 2017. Z analýzy vyplýva, že obyvatelia Slovenska žijú dlhšie, pretrvávajú však rozdiely v strednej dĺžke života podľa pohlavia a sociálno-ekonomických skupín. Zdravotná starostlivosť sa podľa správy poskytuje všetkým obyvateľom, aj keď prístup k nej je v niektorých regiónoch obmedzenejší a jej kvalita a efektívnosť sa môžu v mnohých oblastiach ešte zlepšovať.

Slovensko podľa EK vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina členov Únie, a to v absolútnom číselnom vyjadrení aj s ohľadom na podiel z HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť v SR vynaložilo 1538 eur na obyvateľa (6,9 percenta HDP); priemer v EÚ pritom predstavoval 2797 eur (9,9 percenta HDP).