Len tak mu dal pol milióna

Je to geniálne

O lekcii, ktorá je nevyhnutná pre niečí duchovný rast, je vždy dobré hovoriť. Príčina je jednoduchá a nanajvýš pravdivá - poučiť sa z vlastnej chyby je síce rozumné, ale z tej cudzej je to priam geniálne. Času, ktorý je k dispozícii, má totiž každý ľudský tvor natoľko málo, že nestihne porobiť toľko omylov, aby si z nich odvodil všetku múdrosť potrebnú pre rozvíjanie šťastnej existencie.

A  tak sa i muž, ktorého meno nepoznám a ani nikde nie je zverejnené, dozvedel, že stačí mať vieru a dá sa aj postaviť z dna na vrchol.
 

Smútok
Muž bol nešťastný. Postretla ho nepríjemná skúsenosť a on sa nevedel zo šoku spamätať. Bola mu odobratá pôda pod nohami, keďže viac nebol nikde zamestnaný. Trápila ho kríza pochybnosti a umáral sa otázkou, kde si tak narýchlo zoženie ďalšiu prácu, v ktorej bude zarábať toľko, aby si zabezpečil navyknutý štandard. Nemal čím zaplniť voľné popoludnie, a tak sa posadil na lavičku v parku.
 

Šek
Vnímal prechádzajúcich sa, počul smiech, hlučné rozhovory a cítil vôňu detstva a radosti, nič z toho mu však nepomohlo stúpiť vyššie na rebríku nálady. "Dobrý deň, mladý muž," pozdravil ho odrazu akýsi starší pán. "Čo tu tak posedávate a tvárite sa smutne?"

Muž mu vyrozprával celú tragédiu a nezabránila mu v tom ani skutočnosť, že to bol cudzinec a jakživ ho nestretol.

"Nuž," povedal po vypočutí situácie neznámy, "keď je tak, dovoľte mi, aby som vám pomohol. Dám vám šek na pol milióna dolárov. O rok sa opäť zídeme na tejto istej lavičke v rovnakom čase. Ja som presvedčený, že vtedy budete mať toľko peňazí, že mi môj finančný dar budete môcť vrátiť."

Muž ohromene civel raz na šek, potom na neznámeho a nevedel sa rozhodnúť, ktorej emócii má dať väčší priechod. "Och,, zabudol som sa asi predstaviť, však?" usmial sa štedrý darca, "volám sa John Rockefeller, asi ste už o mne počuli."

Dôvera
Muž si šek odložil, ale nenechal si ho preplatiť. S vervou sa pustil do čohosi, o čom bol presvedčený, že mu vynesie majetok. Pracoval pilne a viac sa usmieval. Mal sebadôveru vyplývajúcu z istoty, že ak sa predsa len čosi zvrtne a on nebude mať nič, môže siahnuť po šeku a zadovážiť si prostriedky odtiaľ.

Príspevok darcu však nepotreboval, darilo sa mu tak dobre, že nazhromaždil dosť financií. Len čo uplynul rok, vybral sa na lavičku do parku, šek mal vo vrecku a bol pripravený vysloviť zopár vrelých a vďačných fráz smerom k Johnovi Rockefellerovi.

Čoskoro ho zbadal, za ním v pätách bola akási zdravotná sestra. Zavolal na neho, zamával mu, ale darca sa k nemu neblížil. Nakoniec sa pred neho postavila zdravotná sestra. "Prepáčte, ale toto chcem vrátiť jemu," vysvetlil muž a podal zdravotnej pracovníčke šek. Tá sa aj rozosmiala, aj rozhnevala.

"Už zasa to urobil. Toto je hrozný omyl. Ten šek je neplatný, pane. Viete, môj klient je trochu..." odmlčala sa, ale o niekoľko sekund opäť nabrala dych. "On rád predstiera, že je John Rockefeller."

Muž sa zasmial a nechal skúsenosť, aby sa rozniesla z jednej generácie na druhú. Uvedomil si totiž, že vďaka podvodu pochopil dôležitosť sebavedomia. Boh predsa verí vo svoje stvorenie a nie je hriech, ak v seba verí aj človek sám. Nikto nie je taký slabý, aby sa musel nechať zlomiť problémom. Nikto nie je taký netalentovaný, aby nemohol zmeniť svet. Nikto nie je taký nemilovaný, aby nemohol milovať. Boh to tak zariadil.