Vykonali v podstate anabiózu, teda obmedzili životné funkcie pacienta na úplné minimum. Ak sa postup osvedčí, mohol by predstavovať revolúciu v operáciách akútnych traumatických stavov.
Doktor Samuel Tisherman z Marylandskej medicínskej univerzity oznámil v pondelok podľa New Scientist na lekárskom sympóziu v New Yorku, že vykonali ERP (emergency preservation and Resuscitation) na pacientovi. Neoznámil však, či pacient prežil ani nič bližšie o jeho zdravotnom stave.
Pokiaľ dôjde k strelnému či bodnému poranenia a zasiahnu sa dôležité časti tela, môže nastať vykrvácanie aj v priebehu pár minút a šance na záchranu zraneného sú minimálne.
Telo stráca veľké množstvo krvi, tým sa narúša distribúcia kyslíka po organizme v dôsledku čoho mozog a bunky umierajú po pár minútach. Ak mozog nemá prísun kyslíka, do 5 minút nastávajú jeho nezvratné poškodenia.
Táto nová technika by sa mala vykonávať na ľuďoch, ktorí majú v dôsledku akútnych poranení šancu len 5% na prežitie, pretože stratili 50% krvi a zastavilo sa im srdce.
ERP zahŕňa rýchle ochladenie pacienta na približne 10 až 15 stupňov Celzia. Jeho krv sa nahradí studeným soľným roztokom, v dôsledku čoho sa jeho mozgová aktivita takmer úplne zastaví. Potom je pacient odpojený od chladiaceho zariadenia a telo, ktoré by bolo za všetkých iných okolností klasifikované ako mŕtve, sa presunie na operačnú sálu.
Chirurgovia majú potom približne dve hodiny na to, aby vykonali operáciu s cieľom záchrany života. Následne sa roztok nahradí krvou, organizmus sa zahreje a znova "naštartuje".
Pri normálnej telesnej teplote bunky potrebujú neustály prísun kyslíka, aby produkovali energiu. Ak však dôjde k zníženiu teploty, zastavujú sa chemické procesy v tele a to potrebuje menej kyslíka. Vďaka tomu sa dá predĺžiť nevyhnutný čas na záchranu.
Operácia bola schválená americkým úradom pre správu potravín a liečiv FDA a to tak, že ju vylúčila z povinnosti súhlasu od pacienta, pretože v dôsledku zranenia je nemožné, aby mohol udeliť súhlas. Navyše, je to jediná možnosť ako takého pacienta zachrániť.
Prechádzajúce výskumy na ošípaných dokázali, že je možné ich takto ochladiť a následne resuscitovať a to aj po troch hodinách od začiatku ochladzovania.
Metóda má samozrejme aj veľa rizík, ktoré zahŕňajú poškodenie buniek a narušenie chemických procesov v nich, najmä pri zahrievaní organizmu. Podľa lekárov je prvá operácia významný krok no musia zistiť, či táto technika naozaj funguje tak ako dúfajú a ako ju bude možné aj uplatňovať.