Lajčák: Nie sme ohrození, ale podporujeme posilnenie východného krídla aliancie

Stretnutie ministrov zo Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Rumunska, Českej republiky a Maďarska a Slovenska nadviazalo na schôdzku prezidentov z novembra 2015. Ministri hovorili predovšetkým o témach dôležitých z bezpečnostného hľadiska pre región rozprestierajúci sa od Baltského po Čierne more.

"V Pobaltí a v Poľsku budú rozmiestnené bojové zoskupenia zhruba 1000 mužov z každej z týchto štyroch krajín a v každej z nich jedna zo spojeneckých krajín to bude koordinovať. Pripravujú sa podobné opatrenia aj pre Rumunsko a Bulharsko. Chcem zdôrazniť, že slovenská pozícia je tá, že sme ďalej od rizikových oblastí, necítime sa bezpečnostne ohrození, ale podporujeme posilnenie východného krídla aliancie," konštatoval slovenský minister.

Ako vysvetlil, Slovensko v tejto fáze prispieva tým, že posiela 150 vojakov na tri mesiace v druhom štvrťroku budúceho roka do Lotyšska. Po troch mesiacoch sa budú striedať. "Aby to bolo jasné, Slovensko je účastníkom, vojaci tam nejdú plniť bojové úlohy, ale idú na cvičenie," vysvetlil minister, pričom dodal, že ide o dobrú možnosť ako načerpať skúsenosti, ktoré sa potom následne vyhodnotia a na základe nich sa prijmú ďalšie rozhodnutia.

Šéfovia diplomacií ďalej hovorili o pomoci krajinám ako je Ukrajina a Gruzínsko, o vzťahoch s Ruskom a potrebe komunikácie a vzájomného kritického dialógu. Na tento účel podľa Lajčáka existuje platforma v podobe Rady NATO – Rusko, ktorej najbližšie zasadnutie by sa malo konať po 22. novembri.

"Hovorili sme dosť o situácii na Ukrajine a o plnení minského procesu. Štyria ministri zahraničných vecí normandskej skupiny by mali pripraviť tzv. cestovnú mapu, alebo interpretáciu minských dohôd, to znamená dohodnúť sa na poradí krokov, ktoré treba urobiť. Malo by to byť do konca novembra. Samozrejme by sme boli veľmi radi, keby sa to podarilo. Pomohlo by to odblokovať plnenie minských dohôd," zdôraznil minister Lajčák.

Ministri rokovali taktiež o spolupráci medzi EÚ a NATO. Podľa slov Miroslava Lajčáka by ministri zahraničných vecí by na decembrovej schôdzke NATO mali schváliť implementačný plán tejto konkrétnej spolupráce. "Dnes sme hovorili o tom, kde sa nachádzame a čo treba urobiť, aby ten dokument bol dostatočne ambiciózny," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.

Členské štáty NATO na júlovom summite vo Varšave odsúhlasili opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a stability pre seba aj pre partnerské krajiny. Premiéri a prezidenti rozhodli o vyslaní vojenských posíl na východné krídlo Aliancie, uznali kybernetický priestor za miesto, kde môže dochádzať k nepriateľským akciám a konfrontáciám, odsúhlasili pomoc v podobe výcviku pre iracké ozbrojené sily a pokračovanie podpory pre Afganistan.

Schválili tiež využívanie prieskumných lietadiel AWACS na operácie Globálnej koalície na boj proti terorizmu. Okrem toho rozhodli o spustení novej bezpečnostnej operácie v Stredozemnom mori s cieľom posilniť boj proti prevádzačstvu a pašovaniu ľudí. Tesne pred začiatkom summitu podpísali najvyšší predstavitelia NATO a EÚ spoločnú Deklaráciu o spolupráci, ktorá má prehĺbiť strategické partnerstvo oboch zoskupení.