Lajčák: Ministri si s úľavou vypočuli, že vyhral Van der Bellen

Po rokovaní ministrov to pre médiá priznal slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák. „Nakoniec s istou neskrývanou úľavou sme si vypočuli nášho rakúskeho kolegu, že vyhral kandidát s podporou Zelených Alexander Van der Bellen a dá sa povedať, že Rakúsko sa vyhlo tomu, aby sa stalo prvou európskou krajinou, kde sa predstaviteľ extrémistickej politickej strany stal hlavou štátu,“ povedal Lajčák. Minister ale tiež priznal, že nárast extrémizmu je hlbší fenomén a je faktom, že ľudia prestávajú veriť štandardným stranám.

Nárast extrémizmu podľa Lajčáka treba začať analyzovať. „Faktom je, že ľudia prestávajú veriť svojim politickým lídrom, prestávajú mať dôveru k štandardným politickým stranám. Možno aj preto, že nemajú pocit, že hovoria ich jazykom a utiekajú sa k tým, ktorí im sľubujú, že vyriešia ich problémy rýchlo a bezbolestne,“ dodal. Podľa ministra sú ľudia frustrovaní a preto sa nemožno celkom čudovať, že inklinujú k takýmto politikom. „Keď sa pozriete na mapu EÚ, tak vidíte, že v celom rade krajín dnes medzi najsilnejšie strany patria práve takéto strany a z môjho pohľadu je najvyšší čas na istý budíček,“ myslí si Lajčák o náraste extrémizmu v EÚ.

Podľa ministra je načase, aby sa aj európske inštitúcie vymanili zo svojej bubliny, ktorá im do značnej miery bráni vidieť svet taký, aký skutočne je. Podľa neho je problémom aj to, že „v európskych inštitúciách je rozšírený názor, že život by bol omnoho ľahší, keby neboli členské štáty“. Lajčák zdôraznil, že práve členské štáty dávajú inštitúciám legitimitu, a nie naopak.

Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré dnes oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Van der Bellena podporili v druhom kole volieb 2 254 484 voličov, čo zodpovedá zisku 50,35 percenta hlasov, jeho súper - kandidát rakúskych slobodných (FPÖ) Norbert Hofer získal hlasy 2 223 458 oprávnených občanov, čo predstavuje 49,65 percenta

Pre krajiny Východného partnerstva potrebujeme novú víziu

Krajinám Východného partnerstva bude Slovensko venovať pozornosť aj počas predsedníctva v Rade EÚ, dôkazom je aj to, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pozval zástupcov týchto krajín na neformálnu schôdzku šéfov diplomacií EÚ, ktorá sa uskutoční 2. a 3. septembra v Bratislave. Lajčák o tom informoval dnes v Bruseli po skončení Rady ministrov zahraničných vecí, na časti ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia krajín Východného partnerstva, teda Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. 

Ministri zahraničných vecí EÚ sa dnes v Bruseli stretli so zástupcami krajín Východného partnerstva rok po summite v Rige. "Hovorili sme o tom, kam sme sa odvtedy posunuli," priblížil Lajčák s tým, že považuje politiku Východného partnerstva za užitočnú. Zdôraznil, že súčasťou fungovania tohto programu je, že ak krajiny splnia podmienky, tak im Únia zruší vízovú povinnosť. Občania Moldavska už dnes využívajú možnosť cestovať do EÚ bez víz. Ďalšie krajiny, ktorým by sa to mohlo v krátkom čase podariť, sú Gruzínsko a Ukrajina. "Obidve tieto krajiny splnili podmienky, Európska komisia to konštatovala a teraz je na členských krajinách, aby prijali formálne rozhodnutie," objasnil šéf slovenskej diplomacie. "My to podporujeme, pretože treba hrať podľa pravidiel. Keď sme im dali nejakú úlohu a oni ju splnili a my sme skonštatovali, že oni to splnili, tak je na nás, aby sme urobili to, čo sme im sľúbili," vyhlásil minister s tým, že samotné rozhodnutie aspoň o jednej z týchto krajín by mohlo padnúť počas slovenského predsedníctva.

Dnes je podľa ministra zrejmé, že v rámci Východného partnerstva sú dve skupiny krajín. Jednu skupinu tvoria krajiny, ktoré by sa rady stali súčasťou EÚ, čiže Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Ďalšie krajiny majú záujem upraviť si vzťahy s EÚ, či už obchodné, alebo otázky vízovej politiky. Lajčák za problém Východného partnerstva označil fakt, že Únia už nemá čo ponúknuť trom najvyspelejším krajinám Východného partnerstva. "Dosiahli sme s nimi asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode, dohodu o bezvízovom styku. V pôvodnej ponuke týmto krajinám vlastne už viac nie je. Čiže dnes sme hovorili o tom, že treba dať dohromady novú víziu - kam sa posunieme," objasnil šéf slovenskej diplomacie. 

Pokiaľ ide o vízovú liberalizáciu, Lajčák sa vyjadril aj k tomuto kroku pre Turecko. Práve vízová liberalizácia pre Ankaru bola jedným z bodov dohody medzi EÚ a Tureckom o navracaní migrantov. Turecko žiadalo bezvízový styk od 1. júla. Potrebuje však splniť 72 podmienok, podľa Lajčáka má splnených 65. "Je tu ešte sedem dôležitých podmienok, ktoré neboli splnené. Nemôžeme hovoriť o termíne zavedenia bezvízového styku, kým nebudú tieto podmienky splnené," zdôraznil. Dodal, že je v obojstrannom záujme termín odložiť a vrátiť sa k nemu, keď Turecko podmienky splní. "Opäť to vyzerá, že to bude počas nášho predsedníctva," dodal. 

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa dnes v Istanbule po stretnutí s tureckým prezidentom vyjadrila, že bezvízový vstup tureckých občanov do krajín Európskej únie nebude zavedený od 1. júla, ako bolo pôvodne plánované, ale až v neskoršom termíne. "Sila Európskej únie a jej príťažlivosť spočíva aj v tom, že dodržiavame pravidlá. Pravidlá sú, že ak chce mať niekto bezvízový styk, musí splniť podmienky. A my nemôžeme s týmto hazardovať," poznamenal Lajčák. V tomto kontexte pripomenul aj úlohu Európskeho parlamentu, ktorý tento krok musí takisto odobriť.