Lajčák chce ako šéf VZ OSN sa chce venovať mieru, bezpečnosti a mediácii

Na druhej strane je už teraz naplánovaný celý rad podujatí a úloh, ktoré takpovediac zdedí. Ako v rozhovore pre agentúru SITA povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, jeho ambíciou na tomto poste bude posilniť Organizáciu Spojených národov (OSN) ako takú. Šéf slovenskej diplomacie bude predsedať 72. Valnému zhromaždeniu OSN. V roku 2016 kandidoval na post generálneho tajomníka organizácie.

V príhovore zdôraznil desať základných atribútov mediácie a aj to, ako si ich on sám overil v praxi. Ako zároveň informoval tlačový odbor rezortu diplomacie, podľa Lajčáka je Ukrajina typickým príkladom konfliktu, v ktorom je mediácia nedocenená.  „V Sýrii máme veľmi schopného mediátora, ktorým je Staffan de Mistura. Na Ukrajine nám takýto sprostredkovateľ chýba. Môj návrh je pokúsiť sa prekonať patovú situáciu buď posilnením existujúcej štruktúry OBSE alebo vymenovaním osobitného mediátora, ktorý by mal veľmi vysoký mandát a za sebou váhu medzinárodného spoločenstva,“ povedal minister.

"OSN má zjednodušene tri hlavné témy. Mier a bezpečnosť, rozvoj a treťou témou sú ľudské práva. V kampani na post generálneho tajomníka som hovoril, že mojou prioritou je mier a bezpečnosť. Tam zlyhávame, to množstvo konfliktov to jasne ukazuje. Chcel by som posilniť úlohu OSN práve ako garanta mieru a bezpečnosti a osobitne s dôrazom na prevenciu konfliktu, mediáciu, teda tú fázu pred vypuknutím konfliktu," vysvetlil minister s tým, že toto bola jedna z priorít v kampani aj súčasného šéfa OSN Antónia Guterresa. Podľa Lajčáka je len prirodzené, že sa bude venovať tejto téme aj počas svojho mandátu na poste predsedu VZ OSN.

"Na druhej strane, OSN pracuje dlhodobo a je celý rad podujatí, ktoré sú už naplánované, respektíve záväzkov, ktoré už boli prijaté. Napríklad počas nášho mandátu bude treba prijať tzv. migračný kompakt, teda globálnu dohodu o migrácii, ktorú sme rámcovo dohodli na VZ v roku 2016. Zároveň bolo povedané, že do dvoch rokov, do Valného zhromaždenia v roku 2018, ho treba naplniť obsahom. Toto je napríklad vec, ktorú ja, obrazne povedané, zdedím a budem sa jej venovať," vysvetlil minister. Ako dodal, Slovensko má v agende OSN jednu národnú prioritu, a to je reforma bezpečnostného sektora. Podľa Lajčáka by bolo nelogické, ak by sa tejto téme Slovensko počas 72. VZ OSN nevenovalo. "Vzhľadom na to, že dominantná téma ostatných rokov v OSN bola rozvoj - Agenda 2030 a udržateľné rozvojové ciele - tak my sa sústredíme práve na prepojenie bezpečnostného sektora na rozvojovú agendu, aby bolo vidno relevanciu tejto agendy aj vo vzťahu k dominantnej agende OSN," uviedol minister.

Predseda Valného zhromaždenia vedie zasadnutia VZ OSN, zastupuje všetkých 193 členských štátov aj smerom navonok a pomáha nájsť dohody medzi štátmi a kompromisy. Táto funkcia sa vykonáva po dobu jedného roka a funguje na rotačnom princípe, čiže na poste sa striedajú zástupcovia z piatich regionálnych skupín. Za našu regionálnu skupinu sú miesta v podstate obsadené do roku 2067. Slovensko prejavilo záujem o túto funkciu v roku 2003. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva minister zahraničných vecí alebo iná medzinárodne uznávaná osobnosť. Šéf VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť.

Lajčák na margo diskusie okolo reforiem v BR OSN uviedol, že Charta OSN mu síce umožňuje zorganizovať konferencie, ale teraz by sa nerád púšťal do podobných úvah. "Do tohto by som sa teraz nerád púšťal, lebo určite mojou ambíciou nie je oslabiť Bezpečnostnú radu. Mojou ambíciou je posilniť úlohu OSN ako takej, pretože žijeme v komplikovanom svete, keď sa rúcajú dogmy, definície, dochádza k tektonickým zmenám," povedal Lajčák s tým, že podľa neho by práve OSN, ktorá má nespochybniteľný mandát a legitimitu, mala byť fórom, kde budú rokovať o tom, ako má svet vyzerať a kde sa budú prijímať dohody, ktoré budú formovať svet do budúcna.

Ako Lajčák dodal, tento post bude vykonávať popri funkcii ministra zahraničných vecí. Šéf rezortu zahraničných vecí však nebude v New Yorku iba v septembri, kedy sa Valné zhromaždenie začína, ale aj počas roka, keď pracujú výbory a prijímajú sa rôzne uznesenia a rezolúcie. Takisto bude úzko komunikovať s generálnym tajomníkom, ale aj členmi Bezpečnostnej rady. Lajčák nepochybuje, že ministerstvo bude fungovať aj v jeho neprítomnosti. "Minulý rok som strávil v zahraničí 177 pracovných dní a riadil som ministerstvo. Dnes žijeme v dobe iPadov a máme elektronický systém obehu dokumentov v rámci ministerstva. Bude to väčší nápor práce pre mňa, ale nemám najmenšie obavy, že by to chod ministerstva mohlo negatívne ovplyvniť," uzavrel minister.