Laco Halama nakrúca film o Dubčekovi: Jeho protivníci priniesli filmu obrovské grády

Dokumentárna dráma má byť "ľudsky presvedčivým portrétom človeka, ktorý uveril v možnosť demokratizácie totalitného režimu, a tak ho nevyhnutne musel stretnúť osud Ikara svojej doby".

"Nakrúcame štyri obrazy z filmu, v ktorom máme pripomenúť udalosti spred 50 rokov, kedy do Československa vtrhli spojenecké vojská a malo to vplyv nielen na jeho 14 miliónov obyvateľov, ale najmä na životné osudy nášho hlavného hrdinu," povedal režisér Laco Halama v prestávke nakrúcania v hoteli na nábreží Dunaja. "V jednej časti sa vraciame do situácie, kedy bol Dubček po okupácii internovaný v Moskve, kde prebiehali rokovania. V tom čase sa nachádzal v pomerne zložitom psychickom aj fyzickom rozpoložení, v tomto hoteli budujeme líniu príbehu, kedy sa hľadá riešenie na to, akým spôsobom sa dohodnúť s ruskou stranou a podpísať či nepodpísať tzv. Moskovské protokoly."

Prvá klapka dokumentárnej drámy padla už začiatkom augusta. Scenár podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka napísal Viliam Klimáček. V dobovom filme bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý bude predstavovať fiktívnu líniu subjektívneho spomínania na udalosti z roku 1968. Paralelná fiktívna línia je na časovej osi roku 1978, jeden deň, počas ktorého sa hrdinovi filmu vynárajú retrospektívy spred desiatich rokov. Zobrazovať má Dubčekov život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a poníženia.

"Celý príbeh je poňatý ako jedna veľká retrospektíva, ktorá sa začína a končí v deň osudovej cesty Alexandra Dubčeka do Prahy v roku 1992, počas ktorej si akoby spomínal na prelomové udalosti svojho života - najväčšie úspechy a popularitu, ale súčasne aj to najväčšie poníženie, ktoré nasledovalo v čase normalizácie," vysvetlil Halama k hranej snímke, ktorej tretia línia je reálna - ilustratívna, vysvetľujúca a viac dokumentárna, tvorcovia v nej použijú aj archívne materiály. "Našou ambíciou je, aby sme prelínaním týchto troch línií docielili nielen originálnosť, ale najmä dramatický oblúk, ktorý bude presvedčivý a najmä vo 'fiction' sekvenciách divácky príťažlivý," dodáva režisér filmu o frontmanovi tzv. Pražskej jari, ktorý začal presadzovať socializmus s ľudskou tvárou.

Halama obsadil do titulnej postavy v Česku pôsobiaceho, slovenského herca Adriana Jastrabana, známeho zo seriálu Ulice. "Je to mimoriadny úkaz z rôznych dôvodov. Je pracovitý, sústredený, plne oddaný úlohe, dokáže si vytrpieť všetky nepríjemnosti spojené s veľmi náročným maskovaním, ale bojuje s tým veľmi statočne," pochválil rodáka z Banskej Bystrice, ktorého si diváci mohli všimnúť aj v televíznej rozprávke Zázračný nos. "Nebol na to žiadny kasting, jeho postava bola jasná od prvého momentu, nikdy som o žiadnom inom hercovi neuvažoval a nikdy som ani na chvíľu nezapochyboval, že to bolo správne."

Filmári majú za sebou nakrúcanie scény tragickej Dubčekovej cesty do Prahy z 1. septembra 1992, kvôli ktorej čiastočne obmedzili dopravu na diaľnici D2. Svoje majstrovstvo pri nej predviedli aj maskéri, ktorí premenili Jastrabana na 70-ročného Dubčeka. V druhej etape výroby už zachytili aj ostrú debatu medzi sovietskou a československou delegáciou na čele s Dubčekom a Brežnevom. Predstaviteľ ikony Pražskej jari tak musel oprášiť aj svoju ruštinu, pretože vo veľkej časti filmu hovorí po rusky.

"Komunikácia s Brežnevom prebieha v ruštine, tieto scény sú podľa mňa vynikajúce," zhodnotil Halama doterajšie nakrúcanie, ktoré sa realizovalo aj v priestoroch historickej budovy Národnej rady či na ministerstve zahraničných vecí. A koho uvidia diváci v úlohe Brežneva? "Vynikajúceho ukrajinského herca Volodymyra Nečeperenka, ktorý ho uchopil tak, že všetci sme zostali paf," prezradil režisér s tým, že sa mu výborne spolupracovalo aj s ďalšími ukrajinskými hercami, ktorí stvárnili popredných mužov Sovietskeho zväzu Kosygina a Podgorného: "Fungovalo to vynikajúco, Dubčekovi protivníci sú absolútne presvedčiví, filmu to prinieslo obrovské grády."