Kvóty na prerozdelenie utečencov sú proti ľudským právam

"Nie je správne, aby ste niekomu kázali žiť niekde, kde nechce," povedal. Kvóty mu pripomínajú nie tak dávnu históriu, na ktorú podľa jeho slov nechce spomínať nikto.

Slovensko kvóty odmietlo, pretože ide podľa jeho slov o nezmysel. Význam vidí skôr v humanitárnej pomoci v krajinách, kde problém vzniká. Zdôraznil, že povinné kvóty môžu viesť v Európe k posilneniu extrémnej pravice.

Slovensko sa chce proti povinným kvótam, ktoré prijali ministri EÚ väčšinovým rozhodnutím, brániť podaním žaloby na Súdny dvor v Luxemburgu a dobrovoľne tak pôjde do procedúry infringementu vo vzťahu k Európskej komisii.

"Je to legitímny krok, aj keď sa bránime už proti platnému rozhodnutiu," uviedol Blaha. Medzinárodná politika má podľa neho iné pravidlá ako tá vnútropolitická. Preto netreba zabúdať, že v medzinárodných vzťahoch funguje Slovensko ako suverénny štát, ktorému nemožno len tak niečo nakázať, upozornil.

Krajiny by mali prijať utečencov v priebehu dvoch rokov. "A tento čas hrá v náš prospech, až po tomto čase by sme čelili sankciám. EÚ dovtedy príde na to, že utečenci nebudú chcieť byť internovaní v daných štátoch a ukáže sa, že kvóty nie sú riešením," myslí si.

Proti takémuto prerozdeleniu utečencov je aj Martin Klus, tímlíder strany Sloboda a Solidarita (SAS) pre zahraničnú politiku. Minister vnútra Robert Kaliňák urobil podľa neho správne, že na hlasovaní ministrov EÚ o kvótach povedal nie.

Podotkol však, že keby boli premiér Robert Fico spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom skutočnými diplomatmi, tak by situácia mohla dopadnúť inak.

"S partnermi V4 sme sa mohli potichu dohodnúť na tom, že kvóty by sme prijali, ale pod podmienkou, že si zo žiadateľov o azyl budeme vyberať medzi prvými," povedal Klus.

Do počtu prijatých azylantov by si tak Slovensko eventuálne mohlo započítať aj sýrskych kresťanov a tiež ľudí, ktorí by predstavovali kvalifikovanú pracovnú silu, čo by v krajine chýbala, dodal.