Kvetnou nedeľou sa pre kresťanov začína Veľký týždeň

Kresťania slávili poslednú, šiestu pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou, známu ako Nedeľa utrpenia Pána či Kvetná nedeľa. Touto nedeľou sa pre nich začína Veľký alebo Svätý týždeň. Kresťania na celom svete si pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a zároveň rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti.
      Obrady Kvetnej nedele v Katolíckej cirkvi sa skladajú z dvoch častí - zo spomienky na vstup Ježiša do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, počas ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, ktoré opisuje Pánovo utrpenie a umučenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži.
      Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď zástupy ľudí vítali Ježiša v Jeruzaleme, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je preto zvykom požehnávať na Kvetnú nedeľu palmové listy, kvety a zelené ratolesti. V podmienkach Slovenska sa v katolíckych kostoloch zachováva tradícia požehnávania vŕbových ratolestí nazývaných bahniatka alebo maňúšky, ktoré dnes veriaci prinášajú do kostolov. Požehnané ratolesti si doma zakladajú za obrazy alebo dávajú do vázy.
      V Gréckokatolíckej cirkvi sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu ráno počas utierne po čítaní evanjelia. Vo Východnej cirkvi sa však nečítajú pašie, ako je to v Latinskej cirkvi (rímskokatolíckej). V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa v dnešnú Kvetnú nedeľu konajú pašiové služby Božie - čítajú alebo spievajú sa Pašie. Nie je však zvykom v tejto cirkvi posväcovanie ratolestí.
      Hlavnou myšlienkou dnes sa začínajúceho Veľkého alebo Svätého týždňa je pripomenutie si Pánovho utrpenia, smrti na kríži a Zmŕtvychvstania.

Zdroj: TASR