Kvalitu vody v sieti BVS zatiaľ bývalá skládka vo Vrakuni neohrozuje

"Garantujeme, že prostredníctvom nášho potrubia dostávajú kvalitnú a hygienicky vyhovujúcu vodu," vyhlásil na dnešnom tlačovom brífingu generálny riaditeľ BVS Zsolt Lukáč.

Dodal, že vodné zdroje v správe BVS nie sú prepojené a ani ovplyvnené ohrozením, ktoré predstavuje bývalá skládka. "Všetky naše studne sú mimo územia, ktoré bolo kontaminované," uistil. Jediným zdrojom, ktorý by potenciálne mohol byť v horizonte niekoľko desiatok rokov ohrozený, je podľa Lukáča zdroj nad Šamorínom. "To by však platilo v prípade, ak by sa so skládkou nič neurobilo," ozrejmil Lukáč, ktorý verí, že sa s environmentálnou záťažou v krátkom čase "urobí poriadok". Uistil, že kvalitu dodávanej pitnej vody BVS starostlivo kontroluje prostredníctvom priebežného i neustáleho online monitoringu.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) minulý týždeň informoval, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú nateraz ohrozené kontaminovanou podzemnou vodou z bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova. Kontaminácia sa podľa jeho slov týka len bratislavských mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.

"Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mosta pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou," skonštatoval Sólymos.

Upozornil však zároveň, že tieto obce sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie.

Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii environmentálnej záťaže. Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia.  S prácami by sa mohlo začať už budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí tender. Využiť sa majú eurofondy.

Priamo na skládke identifikovali okolo 400 chemických látok. V podzemnej vode našli šesť látok, ktoré prekračujú limit. Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave uviedla, že škodliviny vyskytujúce sa v podzemnej vode sú vo veľmi nízkych koncentráciách. "Človek má schopnosť pri nízkej hladine týchto látok ich detoxikovať bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravia," uistila Holíková. Pripustila však, že problémom by mohlo byť dlhodobé používanie kontaminovanej vody či konzumácia kontaminovaných plodín.

Odborníci preto upozorňujú, že zapuzdrovanie skládky z dlhodobého hľadiska nestačí a je potrebné dekontaminovať celé územie. Týmto plánom sa zaoberá spoločný projekt Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského v Bratislave a Bratislavského samosprávneho kraja.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.