Kvalita demokracie na Slovensku v druhom štvrťroku 2010 stagnovala

Kvalita demokracie na Slovensku v jednotlivých oblastiach v druhom štvrťroku 2010 stagnovala. Mierne zlepšenie zaznamenali iba nezávislé médiá a médiá verejnej služby. Experti z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) tak kvalitu demokracie na Slovensku ohodnotili v rámci IVO Barometra celkovou známkou 3,4 ako v predchádzajúcom štvrťroku.
Médiá sú podľa Miroslava Kollára dlhodobo najhoršie hodnotená oblasť, hoci v spomínanom štvrťroku došlo k miernemu zlepšeniu. "Kľúčové boli dve veci. Zvládnutie obdobia pred, počas a po parlamentných voľbách zo strany médií aj politických elít, a rozhodnutia súdov v sporoch na ochranu osobnosti medzi politikmi, sudcami a médiami," priblížil.
Zlepšenie situácie v oblasti médií pripisujú experti precedentným rozhodnutiam súdov v spomínaných sporoch. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia z nich vyšli víťazne médiá. "Súdy konštatovali, že hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u bežných občanov. Zároveň akceptujú trend smerujúci k posúvaniu pozície sudcov v takýchto sporoch smerom k politikom," konštatovali experti z IVO.
Za jeden z pozitívnych signálov považuje Kollár rozhodnutie žilinského súdu v spore predsedu SNS Jána Slotu voči televízii Markíza. "Rozhodol, že informovanie televízie o tom, že podľa záznamov z archívov Štátnej bezpečnosti sa Ján Slota v mladom veku dopustil kriminálnej činnosti, bolo vo verejnom záujme a spôsob, akým ho televízia urobila, bol v súlade s etickými normami najmä vo vzťahu k tomu, že televízia ponúkla Jánovi Slotovi priestor na reakciu, ktorý on v danom čase nevyužil," objasnil.
Pokiaľ ide o hodnotenie médií vo vzťahu k parlamentným voľbám, Kollár konštatoval, že "až na STV, sa médiá správali spôsobom, ktorý nemohol nejakým zásadným spôsobom pomôcť alebo poškodiť ktorejkoľvek kandidujúcej politickej strane". Dodal, že verejnoprávna televízia si tak ako v predchádzajúcich obdobiach zachovávala pozitívne hodnotenie vo vzťahu k vtedajšej vláde Roberta Fica.
V jej vysielaní došlo podľa Kollára navyše k dvom zásadným porušeniam minimálne etických noriem. Za prvé považuje to, keď premiér Fico využil priestor v STV v čase krízy nie na informovanie o nej, ale najmä na útoky voči vtedajšej opozícii. "Druhým flagrantným porušením bol priamy prenos z odhaľovania sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade, kde vystupovali len politici strany Smer, nie strany koalície," doplnil.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova boli v predvolebnom období zaznamenané "veľmi nepriaznivé udalosti, ktoré svedčili o tom, že vládne strany využili administratívne kapacity vyplývajúce z ich mocenského postavenia na zlepšenie svojich pozícií".
Tvrdí, že išlo napríklad o tlačové konferencie na Úrade vlády SR, na ktorých vtedajší premiér Robert Fico spolu so svojimi straníckymi kolegami vysielali volebné posolstvá voličom. Podobne k tomu dochádzalo podľa Mesežnikova aj v prípade odovzdávania športových ihrísk či otvárania letiskového terminálu. "Zo všetkých týchto udalostí sa vysielali jasné volebné odkazy," vyhlásil.
Pokiaľ ide o odovzdanie moci po vymenovaní novej vlády, myslí si, že to prebehlo v poriadku. "Ale boli zaznamenané rôzne kroky odchádzajúcej vlády, ktoré vyvolávali určité pochybnosti," upozornil s tým, že išlo predovšetkým o zmluvy, ktoré sa uzatvárali na poslednú chvíľu pred voľbami a boli formulované tak, aby v ďalšom období zmenené.
Negatívne hodnotí Mesežnikov aj fakt, že niektorým predvolebným udalostiam či kauzám s doteraz nevyjasneným pozadím sa po júnovom hlasovaní nevenovala dostatočná pozornosť. "Išlo napríklad o kauzu provokácie SDĽ tesne pred voľbami, keď boli z ČR posielané listy v mene predsedu Smer-SD Roberta Fica so sfalšovaným podpisom voličom Smeru, aby hlasovali za SDĽ," pripomenul politológ.
Rovnako nepovažuje za vhodné, že v predvolebnom období prijala vtedajšia vláda zákon o štátnom občianstve, ktorým reagovala na právnu normu o dvojakom štátnom občianstve prijatej v Maďarsku. Má podľa neho problematický charakter z hľadiska ľudských práv. Za "poľutovaniahodnú prax" považuje aj vyťahovanie etnickej karty počas volebnej kampane.
Cieľom IVO Barometra je štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach. Sú nimi demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá verejnej služby, zahraničná politika z euro-integračného a transatlantického aspektu.
Hodnotenie sa pohybuje v škále 1,00 - 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií EÚ a Rady Európy.

Zdroj: TASR