Niekto by možno predpokladal, že prenasledovanie ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu je vec minulá, ktorá ani trochu nepatrí do súčasnosti. Je to predsa čosi nemoderné, človek dneška verejne kritizuje odsudzovanie a vraj to odpočíva v pokoji rovnako ako niekdajší hon na čarodejnice. Pravda je však oveľa menej príjemná, pretože viac by sa ani mýliť nemohlo.
Kresťanstvo sa nielen haní, ale aj ponižujúco a kruto trestá. Svoje by o tom povedalo aj dvadsaťjeden mladých mužov, ktorí si nenávisť skúsili, takpovediac na vlastnej koži. Keby mali možnosť, určite by prehovorili, ale dopriata im už nie je. Ich hlas je umlčaný a telá vychladnuté.
Na kolenách
Pred niekoľkými rokmi sa 21 kresťanských mladíkov ocitlo v pazúroch prenasledovateľov. Tí sa im posmievali, donútili ich kľačať, a aby dostatočne dali najavo, ako vierou v Boha opovrhujú, uchýlili sa k najhoršiemu a vzali život. Za svoj čin sa nielenže nehanbili, ale sa aj postarali, aby bol zaznamenaný na videu a zverejnený na Youtube.
Malo to byť varovanie pre celý Egypt, odkiaľ zavraždení pochádzali. Pravdaže, ohavnosť sa šírila internetom, návštevnosť sa zvyšovala a krajina sa premorila. Nie však strachom či nebodaj takými, čo by sa od Boha odvrátili, naopak, ešte nikdy sa viera nezdala byť pevnejšia, ešte nikdy sa dôvera netrúsila vzduchom tak intenzívne.
Rozhovor
Najpozoruhodnejšie sa ukázal istý večer. V relácii, ktorá bola vysielaná v rámci národa, zazneli slová plné lásky a obdivuhodnej pokory. Hosťom bola matka jedného z mŕtvych chlapcov a rozhovor s ňou sa odohral týždeň po incidente.
„Keby ste mali tú možnosť niečo povedať tým, ktorí toto dopustili, čo by to bolo? Aký trest by ste im vymerali?" spýtal sa moderujúci. Žena sa nadýchla, prehltla niekoľko horúcich sĺz a vetami, ktoré vyriekla, spôsobila ešte väčšie hľadanie Boha.
„Keby som ich mohla stretnúť, nechcela by som ich potrestať. Ja im odpúšťam a zo srdca si želám, aby aj oni našli rovnaké odpustenie u Stvoriteľa."
Ešte týždne po odvysielaní sa organizovali kresťanské stretnutia, ktoré pre viacerých znamenajú nezabudnuteľnú spomienku. Tisíce a tisíce mladých odovzdávali srdcia Bohu a dali sa presvedčiť na kresťanstvo.
Prečo by sa ktosi odváži zomrieť pre názor? Skoro by sa zdalo, že niektorí, ktorí tvrdia, že kresťania sú blázni, neklamú. Alebo možno je to celkom inak. Napríklad tak, že kto raz spoznal Boha, nevzdá sa hoc by aj zomrel, hoc by ho nepochopili a vysmiali. Nebojí sa umrieť, lebo sa vďaka viere naučil skutočne žiť.
Možno vás zaujme: Mrazivý a súčasne dojímavý príbeh z taxíka!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies