Kritika za neriešenie problému skládky vo Vrakuni je neopodstatnená, tvrdí ministerstvo životného prostredia

Rezort životného prostredia tvrdí, že vec je v procese. "Ministerstvu bolo len v týchto dňoch doručené Okresným úradom Bratislava rozhodnutie o zastavení konania o určení povinnej osoby za sanáciu tejto environmentálnej záťaže, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra," povedala pre TASR hovorkyňa rezortu životného prostredia Petra Stano Maťašovská. O určení príslušného ministerstva, ktoré bude zodpovedné za odstránenie tejto envirozáťaže, musí podľa jej slov rozhodnúť vláda, a to na návrh envirorezortu.

"Ministerstvo životného prostredia môže teraz začať s prípravou tohto návrhu. Ak vláda rozhodne, že povinnou osobou bude envirorezort, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia," priblížila hovorkyňa. Ministerstvo má pripravený projekt, ktorý predstavilo obyvateľom na verejnom zhromaždení vo Vrakuni v júni. Pri sanácii chce použiť metódu kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia.

Finančné náklady na sanáciu budú známe až po ukončení verejného obstarávania na zhotoviteľa geologickej úlohy. V minulosti však rezort predpokladal, že práce by mali trvať 18 mesiacov a stáť okolo 20 až 24 miliónov eur. Podľa jeho očakávaní v roku 2015 sa so sanáciou malo začať v prvom kvartáli tohto roka.

Starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc dnes pre TASR uviedol, že v auguste 2015 vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) avizoval, že sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát a že sa v tejto veci začalo aj "formálne" konanie o určení povinnej osoby. "Prebehlo odvtedy 14 mesiacov," upozornil starosta. Poukázal pritom na výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal.

Ministerstvo životného prostredia na základe neho minulý rok skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení. Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné.

"Zhodli sme sa s našimi miestnymi poslancami, že asi treba urobiť k tomu väčšiu osvetu a ísť pred Úrad vlády SR a vysvetliť to pánom ministrom a premiérovi, že voda je jedným z kľúčových bohatstiev, ktoré máme," vysvetlil starosta, ktorý pripomenul, že mestská časť Vrakuňa už v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny, ovocných stromov a tento zákaz platí dodnes.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia.