BRATISLAVA - Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania oslávia 29. marca poslednú, šiestu pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou, ktorá je známa ako Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána. Pripomenú si slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema pred jeho utrpením a smrťou. Kvetnou nedeľou sa začne Veľký alebo Svätý týždeň.
Súčasťou bohoslužieb na Kvetnú nedeľu je spievanie alebo čítanie pašií - príbehu o utrpení a umučení Krista, ktorému pri príchode do Jeruzalema zástupy ľudí volali na slávu, ale už o niekoľko dní žiadali jeho ukrižovanie.
Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď v Jeruzaleme vítali Ježiša, hádzali mu pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je preto zvyk posväcovať na Kvetnú nedeľu palmové listy, kvety a zelené ratolesti. Na Slovensku sa v katolíckych kostoloch zachováva tradícia posväcovania vŕbových ratolestí nazývaných bahniatka alebo maňušky. Ľudia si ich potom vo svojich príbytkoch zakladajú za obrazy, alebo dávajú do vázy.
Svätenie ratolestí zaviedla cirkev v 7. storočí.
V Katolíckej cirkvi je Kvetná nedeľa od roku 1985 z iniciatívy blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. aj Svetovým dňom mládeže. V túto nedeľu sa i na Slovensku v jednotlivých diecézach stretávajú biskupi s mladými ľuďmi a koná sa duchovný program či koncerty pre mládež.
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku sa na Kvetnú nedeľu v kostoloch konajú Pašiové služby Božie pripomínajúce utrpenie a smrť Pána Ježiša.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies