Kredity by mali učitelia získavať len absolvovaním školení

Návrh zákona upravuje udeľovanie kreditov v tom, že vypúšťa ustanovenie, ktoré umožňuje zamestnancovi po troch rokoch praxe prihlásiť sa na overenie profesijných kompetencií, čo má získať dlhoročnou praxou alebo samoštúdiom. 

K zmene dochádza na základe podnetov z praxe a vykonaných kontrol, uvádza sa v predkladacej správe návrhu. Dôvodom zmeny je zneužívanie zo strany niektorých poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania, ale aj zo strany zamestnancov škôl a školských zariadení. Vydávali osvedčenia za poplatok bez skutočného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou. Na základe toho mohli potom zamestnanci získať kreditový príplatok a následne vykonať atestáciu. „Vo vzťahu k ostatným kolegom, ani s prihliadnutím na otázne nové vedomosti to nebolo ani spravodlivé, ani prínosné,“ uviedol hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. 

Proti návrhu novely zákona sa postavili učitelia v hromadnej pripomienke Slovenskej komory učiteľov. Učitelia sa obávali, že budú musieť vysedávať na vzdelávaniach, ktoré im aj tak nič nové neprinesú. Slovenská komora učiteľov žiadala, aby naďalej mohli pedagogickí a odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Zároveň chceli rozšíriť túto možnosť pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Učitelia argumentovali tým, že napríklad učiteľ, ktorý ovláda prácu s balíkom MS Office, bude musieť absolvovať päťdňové vzdelávanie napriek tomu, že túto problematiku má zvládnutú a bude preto päť dní chýbať v škole. Ak by mal možnosť len overiť kompetencie, chýbal by v práci len deň. 

Hromadnú pripomienku však do návrhu nezapracovali. Navrhovatelia zákona tvrdia, že veľké percento poskytovateľov robí akreditované programy kontinuálneho vzdelávania ako zdroj financií len ako výmenu peňazí za osvedčenie. "Navrhovanú argumentáciu pripomienkujúceho subjektu, aby ustanovenie bolo ponechané a umožnené dokonca všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom bez obmedzenia rokov praxe z dôvodu, že zamestnanci budú ´obťažovaní´ niekoľkodňovou účasťou na vzdelávaní, čím sa predĺži ich neúčasť na pedagogickej alebo odbornej činnosti, považujeme za neprofesionálnu," píše sa v zdôvodnení ministerstva. Po novom tiež kredity, ktorými si učitelia prilepšujú k platu, budú môcť zrejme nadobudnúť už len na vysokých školách, organizáciách ministerstva školstva či iných štátnych orgánov. 

Novela poslankýň zo Smeru rieši aj doplňujúce pedagogické vzdelanie učiteľov. Pedagogické vzdelávanie majú poskytovať aj vysoké školy technických, poľnohospodárskych či umeleckých smerov, ktoré na to majú zázemie a kvalifikovaný pedagogický personál. Budú na to potrebovať akreditovaný program doplňujúceho pedagogického štúdia na pedagogickú spôsobilosť. Poslankyňa Oľga Nachtmannová pripomína, že v roku 2011 sa pri novelizácii zákona prestrihla možnosť vzdelávať odborných učiteľov. "Stredné školy signalizovali, že nemajú možnosť získavať kvalifikovaných učiteľov, pretože si nemali kde doplniť pedagogické vzdelanie," uviedla. Vysoké školy neučiteľského zamerania totiž môžu poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium, iba ak majú akreditovaný študijný program v skupine odborov výchova a vzdelávanie. Keďže technické a iné neučiteľské vysoké školy odmietli podstúpiť proces akreditácie programov v skupine učiteľských študijných odborov, nemohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium. Po novom by sa mala verejná kontrola uskutočňovať prostredníctvom akreditačnej rady, ktorá schvaľuje programy kontinuálneho vzdelávania, a nie akreditačnej komisie pre schvaľovanie vysokoškolských študijných programov. Akreditačnej rade sa zároveň rozširuje kompetencia schvaľovať aj programy doplňujúceho pedagogického štúdia, ktoré budú po akreditovaní zabezpečovať vysoké školy.