Krajňák: Manifestácia mala rozhodujúci vplyv na postupný pád režimu

Ako povedal dnes pre agentúru SITA, aj v tejto súvislosti si oveľa hlbšie uvedomuje aktuálnosť významu a poslania Ústavu pamäti národa pre dnešnú dobu. „Jeho prioritou je uctiť si aj Deň zápasu za ľudské práva a náboženskú slobodu, ktorým si v súčasnosti pripomíname sviečkovú manifestáciu, ako jedno z najvýznamnejších vystúpení občanov a zvlášť katolíckych veriacich proti komunistickému režimu v bývalom Československu,“ povedal.

Krajňák pripomenul, že manifestáciu zorganizovali predstavitelia podzemnej Cirkvi a katolíckeho disentu. Jednou z hlavných požiadaviek účastníkov sviečkovej manifestácie bolo úplné dodržiavanie ľudských práv v bývalom Československu. „Ústav pamäti národa v minulom roku pripravil pre študentov stredných a vysokých škôl sériu informačných letákov, medzi ktorými je jeden venovaný aj Bratislavskému Veľkému piatku. Sú v ňom základné informácie o sviečkovej manifestácii. V letáku je uvedené, že na Hviezdoslavom námestí bolo až 3 500 účastníkov. V priľahlých bratislavských uličkách sa nachádzalo ďalších niekoľko tisíc, čo celkovo mohlo znamenať 10 000 účastníkov manifestácie. Zasahujúcich príslušníkov vtedajšej Verejnej bezpečnosti bolo 1 061, ktorí zadržali 141 občanov a počas zásahu priamo zranili 14 účastníkov manifestácie,“ povedal. 

Podľa Krajňáka bez odvahy organizátorov zhromaždenia by sme sa dnes nemali čím pochváliť, ani na čo spomínať. „Moja vďaka však patrí aj tým mnohým menej známym, vyšetrovaným, zbitým a od prúdov vodného dela premočeným účastníkom manifestácie. Teda všetkým tým, ktorí pred 27 rokmi s odvahou stáli iba so zažatými sviecami oproti ozbrojeným príslušníkom vtedajšej Verejnej bezpečnosti, symbolizujúcej komunistickú totalitnú moc,“ zdôraznil s tým, že kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a osobným utrpením mnohých zo zhromaždených účastníkov môžeme hodnotiť sviečkovú manifestáciu ako udalosť celospoločenského významu. Manifestácia mala rozhodujúci vplyv na postupný pád totalitného komunistického režimu v bývalom Československu. 

Podľa predsedu ÚPN je v záujme Ústavu pamäti národa, aby sme dnešnej mladej generácii ponúkli príklad nenásilného odporu proti akejkoľvek totalite. „Aby už nikdy netiekla krv pre rozdielne politické názory alebo náboženské presvedčenie. Je v záujme našej spoločnosti, aby toto protestné zhromaždenie občanov, ktoré si dnes pripomíname, bolo navždy zapísané ako nezmazateľný medzník v novodobej histórii slovenského národa, aby sviečková manifestácia bola pre Slovákov trvalým symbolom odporu proti komunistickému režimu,“ dodal. 

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.