Koubek bude v Plzni rokovať o novej zmluve, Horváth sa lúči

Rokovania o kontrakte by sa mali začať onedlho. "Určite čoskoro nájdeme priestor. Je vysoko nepravdepodobné, že by nebol pri európskom ťažení, ktoré na nás čaká. Taká iniciatíva by musela prísť z jeho strany. Chceli sme počkať na splnenie cieľa - zisk majstrovského primátu. Teraz môžeme rokovať," citoval iDnes.cz z rozhovoru športového manažéra Viktorie Adolfa Šádeka pre stredajšie vydanie MF Dnes. "Je to pravda, náznaky na predĺženie zmluvy už boli," podotkol tréner Koubek.

Keď 63-ročný český kouč prišiel v minulom kalendárnom roku na západ Česka, uzavrel so svojimi novými zverencami stávku: v prípade celkového prvenstva v Synot lige sa nechá tetovať. A svoj sľub dodržal. "Na výber boli obrázky s pohárom alebo farebné diela, ale jednoduchý text sa mi páčil najviac. Tetovanie nebolelo, bolo to ako pichnutie komára," povedal Miroslav Koubek, ktorého predlaktie zdobí nápis #1Viktoria2014-15.

Naopak, majstrovský primát znamená lúčenie pre 40-ročného záložníka Pavla Horvátha. Ten bol ako kapitán pri všetkých troch plzenských triumfoch v najvyššej českej súťaži (2011, 2013, 2015). Horvátha trápia problémy s členkom, ale na sklonku bohatej kariéry si nenechal ujsť záverečné minúty pondelkového domáceho stretnutia s Jihlavou (2:0). "Teraz to vnímam trochu inak, ako keď som bol úplne aktívny hráč. Napriek tomu, že som príliš veľa nehral, dúfam, že na titule mám nejaký podiel. Boli sme dohodnutí, že v prípade jednoznačného vývoja pôjdem na trávnik. Nie som v stave, aby som mohol nastúpiť na dlhší čas, už za tých pár minút som nohu niekoľkokrát cítil. Som veľmi rád za privítanie od fanúšikov," uviedol Pavel Horváth pre iDnes.cz.

Otázne zostáva, či si veterán stredu poľa obuje kopačky aj v záverečnom kole sezóny 2014/2015, po ktorom prevezme majstrovskú trofej: "Pred Jihlavou som tri dni trénoval a noha ma naozaj bolí. Keď sa v poslednom kole len oblečiem do dresu a nenastúpim, nič sa nestane. Našťastie, mám ešte jeden zápas, v ktorom sa bude všetko točiť okolo mňa. Verím, že atmosféra počas mojej rozlúčky bude podobná ako teraz." Pavel Horváth dá zbohom zelenej pažiti, nie však Viktorii: "Tento tím nie je moje dieťa, ale prežil som tu veľa. Dá sa povedať, že odchádzam na vrchole. Som najšťastnejší, ako sa len dá. V Plzni sa budem pohybovať aj naďalej. Mám už určenú úlohu, ale zatiaľ ju neprezradím."

Koniec dobrý, všetko dobré. To si mohol pomyslieť stopér Roman Hubník. Pred rokom bol na odchode z klubu, v dueli s Jihlavou dosiahol víťazný presný zásah. Strelecky sa presadil tiež na Letnej proti Sparte Praha, ktorej dres si v minulosti obliekal. "Teší ma, že som v obidvoch prípadoch stál na správnom mieste a padlo mi to tam. Je krásne byť majstrom už dve kolá pred koncom, môžeme si to v pokoji vychutnať. Tento titul si vážim viac ako sparťanský. Zostane v hlave, v srdci. Možno je niekde napísané, že som triumfoval so Spartou, no ja počítam najmä tento," citoval 30-ročného stredného obrancu Hubníka server iDnes.cz.

Futbalová Plzeň napísala v tomto ročníku mnoho príbehov. Autorom jedného z nich bol aj stredopoliar Daniel Kolář. Tomu v závere minulého kalendárneho roka zomrela manželka Tereza, napriek tomu však patril k oporám mužstva a k celkovému prvenstvu prispel deviatimi ligovými gólmi. "Pochopiteľne, bolo to ťažké. Futbal je veľká súčasť môjho života a ja som súčasťou Plzne, ktorá je už tretí raz majstrom. Pociťujem to ako veľké zadosťučinenie. Bolo to náročné obdobie, ale futbalistom som pre víťazstvá, nie pre ôsme miesto. Som vďačný, že môžem hrať o najvyššie priečky. Rozhodne mi to nebolo jedno. Odviedli sme dobrú prácu, za celú sezónu sme si to zaslúžili," povedal 29-ročný záložník.

"Bojoval som s tým už dlhší čas. To, čo sa stalo, je síce pomerne čerstvé, no my sme už predtým mali trochu iný život než zdraví ľudia, i keď ja som chorý nebol. Ťažko sa o tom hovorí. Futbal je len futbal, v živote sú dôležitejšie veci," poznamenal Daniel Kolář, ktorému v zložitom období rodinnej tragédie pomohli spoluhráči: "Smiech lieči a v tejto partii to platí dvojnásobne. Pondelok som si chcel užiť, ale mal som zmiešané pocity radosti aj smútku. Oslavovať však budem, prečo nie? Čo iného mi zostáva? Som rád, že som súčasťou tohto plzenského sna." Emotívny bol okamih príchodu chorého Mariána Čišovského na víťazné pódium: "Čo k tomu povedať? My sa naháňame za loptou a život je pritom o niečom inom."