Kosovo: Slovensko nemá dôvod neuznať nás

Urobil tak po stretnutí so zástupcami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí do bývalej juhosrbskej provincie vycestovali s cieľom zlepšiť vzájomné vzťahy. V pondelok sa stretli s prezidentkou Atifete Jahjagovou a v utorok okrem Hoxhaja aj s predsedom kosovského parlamentu Jakupom Krasniqim.

"Členovia parlamentu v každej krajine reprezentujú vôľu ľudu. Otázka uznania našej krajiny, jej akceptovania, nadviazania diplomatických vzťahov je len odrazom vôle ľudu tejto krajiny," vyhlásil šéf kosovskej diplomacie. Zároveň dodal, že ide o "vec Slovenska". "Pretože Kosovo už je nezávislým štátom a nezávislým štátom ostane navždy." Člen vlády premiéra Hashima Thaciho si zároveň myslí, že uznanie kosovskej nezávislosti by malo byť aj v záujme celej Európskej únie, pretože v súčasnosti ju táto otázka "nezjednocuje, ale rozdeľuje". 

Slovenskí poslanci vycestovali do Kosova, aby nadviazali užšie vzťahy s tamojšími inštitúciami. Keďže Bratislava stále nenadviazala diplomatické vzťahy s Prištinou, predstavitelia slovenskej exekutívy sa oficiálne nemôžu stretávať so svojimi kosovskými partnermi. Poslanci chceli preto túto úlohu "suplovať". Zároveň zdôraznili, že otázka uznania nezávislosti Kosova nebola predmetom návštevy. Okrem Slovenska zatiaľ kosovskú samostatnosť neakceptuje Grécko, Španielsko, Rumunsko a Cyprus. 

"Fakt, že vaša krajina podporuje európsku budúcnosť Kosova, pre nás veľa znamená a sme za to veľmi vďační," uviedol ďalej Hoxhaj. "Ale otázka, akú úlohu by mal v nadväzovaní vzťahov hrať parlamentu a akú vláda, je vaša vec. Nemyslím si, že kosovský premiér by mal hovoriť slovenskej vláde a slovenskému parlamentu, čo by mali robiť," dodal. Na otázku, prečo podľa jeho mienky päť členských krajín EÚ Kosovo stále neuznalo, odpovedal, že tieto štáty vrátane Slovenska na to nemajú "žiadny politický ani právny dôvod". Podľa neho ide o paradox, keďže Srbsko už nezávislosť Prištiny "uznalo". "Podpísaním dohody z 19. apríla uznalo existenciu Kosova ako štát. Uznalo našu územnú celistvosť, našu suverenitu, naše inštitúcie... A preto si myslím, že ďalšie krajiny by v tejto otázke nemali byť také zdržanlivé," myslí si minister. Narážal pritom na dokument, ktorý Belehrad a Priština podpísali pred vyše piatimi mesiacmi pod tlakom EÚ. Dokument poskytuje určitú mieru autonómie srbským komunitám na severe Kosova, ktoré podobne ako Belehrad neuznávajú nezávislosť územia vyhlásenú tamojšími Albáncami v roku 2008. Formálna normalizácia vzťahov bola hlavnou podmienkou EÚ pre stanovenie termínu začiatku prístupových rokovaní o vstupe Srbov do únie. 

Hoxhaj si však nemyslí, že Kosovo sa stane členom EÚ bez toho, aby s ním nadviazali diplomatické vzťahy všetky krajiny v súčasnosti 28-členného bloku. "Z môjho pohľadu majú v tomto dôležitú úlohu jednotlivé parlamenty. Aj preto by sme mali pokračovať v nadväzovaní vzťahov s ich členmi. Aby sme dosiahli spoločný cieľ - ktorým je uznanie Kosova," uzavrel kosovský minister.