Korčok sa neobáva Junckerovho vyhlásenia o dvojrýchlostnej Európe

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka sa dá Junckerova negatívna reakcia na rozdelenie EÚ na silnejšie a slabšie jadro brať ako jeho osobný postoj zahrnutý v 6. scenári EÚ, po definitívnom Brexite v roku 2019. Štátny tajomník rezortu zahraničia Ivan Korčok si zasa myslí, že to ako v konečnom dôsledku bude vyzerať EÚ je na jednotlivých členských štátoch.

„Hádam by sme to nečakali od inštitúcie, ktorá má zo svojej povahy zastupovať záujmy všetkých členských štátov. Z jeho úst to nikdy nevyšlo. Či bude únia dvojrýchlostná, o tom nebude rozhodovať Európska komisia,“ podotkol Korčok, pričom nesúhlasí s vyhláseniami europoslanca a predsedu SaS Richarda Sulíka, že Juncker vo svojom prejave nespomenul jadro, čo je dôkaz irelevantnosti debaty na Slovensku. Dodáva, že niektoré konkrétne návrhy z prejavu treba rozmeniť na drobné, „ale to neznamená, že únia nebude žiť ničím iným, než návrhom, aby sa spojili posty predseda Európskej rady a Európskej komisie, toto považujem skôr za jeho osobnú víziu“.

Korčok vníma obrovské pozitíva najmä v tom, že na Slovensko by sa konečne prestali dovážať druhotriedne potraviny. Korčok vyvrátil aj zlý apel na európsku spoločnosť, respektíve vyjadrenia politikov, ktorí rozdeľujú EÚ na východ a západ. „Nesúhlasím s tým. Mali sme pnutia o kvótach, máme o vysielaní zamestnancov, o pilieri sociálnych práv, nepáči sa mi ale, že je to interpretované ako konflikt medzi východom a západom, opatrne by som narábal s pojmami, lebo patrím ku generácii, ktorá si pamätá skutočný konflikt medzi východom a západom“, dodal štátny tajomník ministerstva zahraničia.

Poslankyňa NR SR zo strany OĽaNO Veronika Remišová si myslí, že Slovensko už v jadre je a preto sa treba rozprávať o konkrétnych problémoch a návrhoch na ich vyriešenie. Za nereálny považuje Junckerov návrh zaviesť celoeurópske kandidátky v európskych voľbách. Európska identita podľa nej ešte nie je taká silná, aby by to mohlo fungovať. Junckera na druhej strane kritizuje, že pretláča záujmy iba istej skupiny členských krajín.

Podpredseda SNS Jaroslav Paška nesúhlasí s hodnotením predsedu EK, že dnes je únia silnejšia, keďže sa predpokladá, že odchodom Británie z únie sa jej postavenie ešte oslabí. Spojené kráľovstvo totiž disponuje veľkou bezpečnostnou kapacitou. Opatrnosť je podľa Pašku na mieste pokiaľ ide o rozširovanie únie o balkánske krajiny. „Treba sa pýtať, či nám Balkán prinesie to, čo odišlo s Veľkou Britániou a či nám to neprinesie viac problémov. Dostávame sa do bodu, kedy sa ideme rozširovať do iného civilizačného okruhu“, uviedol podpredseda SNS.

Poslanec NR SR Martin Klus (SaS) upozorňuje na skutočnosť, že si treba veľmi dobre vyjasniť, či krajiny majú alebo nemajú povinnosť prijať euro ako aj to, čo je solidarita pri téme vysielaných pracovníkov.