Končí sa obdobie zábav a karnevalov, začína sa 40-dňový pôst pred Veľkou nocou

V rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku i vo svete sa Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 9. marca, začína 40-dňové obdobie pôstu a duchovnej prípravy na slávenie najvýznamnejšieho kresťanského sviatku - Veľkej noci. Pre kresťanov východného obradu - pravoslávnych a gréckokatolíkov - sa Veľký pôst začína už v dnešný pondelok.Podľa dávnych tradícií sa v týchto dňoch končia fašiangy - obdobie zábav, bálov a karnevalov a na mnohých miestach "pochovávajú" basu či iné hudobné nástroje. Fašiangy, ktoré boli v tomto roku dlhé, vlani napríklad trvali len do 16. februára, sa tentoraz definitívne skončia v utorok 8. marca o polnoci.Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v rímskokatolíckych kostoloch na Popolcovú stredu je posvätenie popola a značenie znamenia kríža popolom na čelá veriacich. V cirkvách východného obradu ani v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) sa tento obrad nekoná.Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň nastúpili na cestu pokánia. Vchádzali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr začínali podobným spôsobom svoje pokánie nielen kajúcnici, ale i ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. V roku 1091 ho koncil v Benevente zaviedol pre celú cirkev. Neskôr sa sypanie popola na hlavu nahradilo značením znaku kríža popolom na čelo.Popolcová streda je už tradične spojená s dodržiavaním pôstu, predovšetkým zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť na Popolcovú stredu napríklad pirohy, rezance či rôzne obilniny.Podľa ľudových tradícií mládenci na dedinách na Popolcovú stredu, nazývanú tiež "škaredá" streda, zvykli "vinšovať" dievčatám, lebo vraj majú sviatok.Popolcová streda je začiatkom obdobia pôstu aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, aj keď sa obvykle neslávi. Evanjelici i veriaci iných kresťanských cirkví, venujú pozornosť najmä prvej pôstnej nedeli, ktorá tentoraz pripadá na 13. marca.

Zdroj: TASR