Konfederácia politických väzňov si piatok pripomenie obete okupácie

Po kladení vencov vystúpia s prejavmi hostia. Na programe pietnej spomienky na obete okupácie sa zúčastní Čestná stráž Ozbrojených síl SR a zahrá Vojenská hudba Ozbrojených síl SR, agentúru SITA o tom informoval Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zároveň na sobotu avizoval pietnu spomienku na politických väzňov v Leopoldove.

Konfederácia politických väzňov zároveň pozýva na pietnu spomienku na nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v sobotu 20. augusta v Leopoldove. Program sa začne o 9:30 svätou omšou vo Farskom kostole sv. Ignáca, ktorej hlavným celebrantom bude ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR František Rábek. Následne sa o 11:00 uskutoční pietna spomienka spojená s kladením vencov k pamätnej tabuli pri bráne Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Po prehliadke Expozície histórie väzenstva na Slovensku program vyvrcholí na bývalom väzenskom cintoríne pietnou spomienkou pri pamätníku politických väzňov, ktorí zomreli v Leopoldove a panychídou pri symbolickom hrobe neznámeho politického väzňa, ktorú bude slúžiť väzenský kaplán v Leopoldove Rastislav Firment, avizovala pre médiá Konfederácia politických väzňov Slovenska.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR vtrhli na územie Československej socialistickej republiky. Na "akte internacionálnej solidarity" sa nepodieľalo Rumunsko. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Invázia zmarila všetky nádeje vkladané do reformného demokratizačného procesu v Komunistickej strane Československa (KSČ), ktorý vrcholil počas Pražskej jari v roku 1968 spojenej najmä s menom Alexandra Dubčeka. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská Varšavskej zmluvy za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún.

Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. Po invázii nastala politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Prosovietska, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o reformu socialistického systému, demokratizáciu pomerov v spoločnosti počas Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Pádu komunistického režimu sa Československo dočkalo 17. novembra 1989. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.