Koncert Pocta slobode na Devíne bol aj smutnou spomienkou na august 1968

Medzi účinkujúcimi bola aj trojica významných umelcov československej a slovenskej kultúrnej scény – Jiří Suchý, Milan Lasica a Stanislav Štepka. Po vystúpení priblížili svoje spomienky na august 1968 a roky normalizácie.

"Dotklo sa to veľmi nášho divadla, začali na nás prichádzať anonymné listy, v roku 1971 nás vykázali z Topoľčianskeho okresu, povedali, že v tomto okrese hrať nemôžeme. Tak sme šli do Bratislavy, vlastne nás vykopli lepšie. Ani tam to nebolo veselé, zachránili nás vlastne internáty, v ktorých sme začali hrávať a kde bolo fajn, pretože sme nemali povolenie na uvádzanie. Vtedy to bolo potrebné mať a na internátoch vysokoškoláci urobili Radošinské naivné divadlo. Veľmi dobre sa nám tam hralo, potom po mnohých rokoch sme začali hrávať v PKO, tam sme boli desať rokov, 26 rokov sme hrali na Škultétyho ulici. Od septembra máme novú adresu – Záhradnícka 95," uviedol pre TASR šéf Radošincov Stanislav Štepka.

Prvú premiéru uviedli doma v Radošinej 25. decembra 1963. Bola to inscenácia Zver sa píše s veľkým Z. Podľa spomienok protagonistu nedopadla najlepšie. "Boli sme radi, že nás neubili alebo nevyhnali z kultúrneho domu, kde sme to uviedli. Ale nebolo to až také zlé, jedným slovom oni chceli niečo iné, my sme chceli niečo iné. To sú také nedorozumenia, ktoré sa opakujú doteraz. Ale to nedorozumenie malo jeden zmysel, že človek by mal po takom neúspechu začať uvažovať o sebe. A sú dve možnosti, že začne nadávať na druhých alebo sa začne zaoberať sebou. A my sme si zvolili tú druhú cestu. Tak nejako vzniklo naše divadlo," dodal Štepka.

Milan Lasica s Júliusom Satinským účinkovali vo dvojici už od začiatku 60. rokov. Aj ich sa dotkol august 1968 a následná normalizácia. "Vtedy sme boli v Divadle na Korze a cez prázdniny som sa strašne tešil, kedy už začne sezóna, nemohol som sa dočkať. Desať dní pred začiatkom sezóny prišli Rusi a odvtedy som sa už veľmi dlho netešil. Boli to problémy niekedy veľké, niekedy malé, v každom prípade otravné a ponižujúce," povedal Milan Lasica.

"Na ten dátum si pamätám zvláštnym spôsobom, lebo som nebol v republike. Bol som v Juhoslávii a tam sme sa ráno dozvedeli, čo sa u nás stalo. Veci sa dali do pohybu, nevedel som, či sa vôbec môžem vrátiť, tak som ostal v emigrácii tri týždne. Ale nevydržal som to a vrátil som sa. Zo začiatku to vyzeralo, že je všetko v poriadku, postupne začali ťažkosti a problémy, prišli zákazy. Užili sme si toho, ale prežili sme to a to je dobre," zaspomínal na august 1968 Jiří Suchý.

Divadlo Semafor je najstarším hudobno-zábavným divadlom z éry Československa, odkrútilo si už 56 sezón. Prvou premiérou Semaforu bola 30. októbra 1959 komédia Člověk z půdy, najnovšou je 24. júna premiéra zábavného programu Mizina číhá. "Päťdesiatšesť rokov je dlhá doba, ja už si veľa vecí nepamätám, pamätám si akurát to, čo nám vyšlo, čo nám nevyšlo, na to som radšej zabudol. Bolo to pekné obdobie a je to pekné obdobie stále, dokonca pre mňa bolo pekné aj to obdobie, keď sme to dostávali – hovorilo sa tomu normalizácia – ale aj to malo pre mňa svoj význam. Mnoho vecí som si uvedomil, mal som viac času vďaka zákazom, mohol som napríklad veľa čítať. Beriem to tak, ako to život prináša," dodal pre TASR Jiří Suchý.