Kollár: V EÚ ťaháme za kratší koniec

V europarlamente chce preto presadzovať princíp rovnakého prístupu ku všetkým krajinám a  dodržiavanie pravidiel. Líder eurokandidátky NOVA Jozef Kollár tvrdí, že naše členstvo v EÚ a eurozóne má pokračovať, ale nemôžeme všetko nekriticky prijímať. Rozhovor s Jozefom Kollárom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu (EP).

Za posledný rok ste stihli neúspešne kandidovať na predsedu strany, potom materskú SaS opustiť, založiť liberálnu platformu, spojiť ju s hnutím NOVA, stať sa podpredsedom NOVA a postaviť sa na čelo ich eurokandidátky. Ktoré z týchto rozhodnutí bolo najťažšie?

Pravdepodobne rozhodnutie kandidovať na predsedu SaS. To, že neúspešne, to je holý fakt, Rišo vyhral o slávnych 13 hlasov. Z mojej strany to bolo poctivé, neodišiel som zo SaS urazený, ale najskôr som legitímne predstavil členom strany víziu budovania strany. Stále som chcel v SaS zotrvať, až do okamihu, kým Sulík nezačal krágľovať mojich ľudí.

Prečo chcete odísť do Bruselu. Práca v NR SR vás už nenapĺňa?

Dnes 85 percent legislatívy, ktorú formálne schvaľujeme v NR SR, pochádza z pier bruselských úradníkov. Z toho jasne vyplýva, do akej miery EÚ ovplyvňuje kvalitu života ľudí na Slovensku a kvalitu podnikateľského prostredia. Preto treba mať nohu vo dverách už v okamihu, kedy sa tie nezmyselné normy, nariadenia a smernice tvoria. Nevnímam to teda ako útek niekam, ale naopak, ako presun tam, kde sa dá veľa nezmyselných vecí zachytiť a zastaviť.

Keď ste sa ako odídenci z liberálnej SaS spojili s konzervatívnym hnutím NOVA, výsledný produkt sa javil ako mačkopes. Prečo by mal liberálny volič hľadajúci kandidáta s podobným zmýšľaním vôbec zobrať do rúk hlasovací lístok NOVA, keď má možnosť vybrať si SaS?

Pozrite si na štruktúru americkej liberálnej strany. Tam nájdete nie tri frakcie, ako máme my, ale nájdeme ich tam šesť možno sedem. Nevidím na tom nič zlé. Na to, ako dať dokopy konzervativizmus a liberalizmus, je jednoduchá odpoveď – rozlišujme liberálne hodnoty v dvoch rovinách. Tá prvá sú osobné slobody, a potom sú ekonomické slobody. V tej druhej sa zhodneme v NOVA na 98 percent. Pri osobných slobodách máme v hnutí dohodu, že pokiaľ tú-ktorú tému nemáme oddiskutovanú a vyriešenú vo vnútri, netreba s ňou ísť von.

Netvrdím, že taká strana nemá existovať, to je na vás. Vy ste sa ale ako liberál postavili na čelo eurokandidátky. Skúste teda liberálnemu voličovi povedať, prečo by mal do rúk brať kandidátku NOVA a nie SaS?

Veľmi dobrá otázka. Päť týždňov dozadu som sa v Bruseli stretol s britským premiérom Davidom Cameronom. Rokujeme o získaní plného členstva hnutia NOVA v Aliancii európskych konzervatívcov a reformistov. Hodnoty tejto frakcie úplne sedia na hodnoty hnutia NOVA. Myslím si, že som tvárou ekonomických tém na Slovensku a ich najvyššia hodnota je rovnaký prístup ku všetkým členským krajinám. Toto, si myslím, že je hodnota blízka aj liberálom – čo je krajšie ako slobodný trh a slobodný trh znamená rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí na ňom pôsobia.

Ešte inak. V čom sa odlišujete od iných liberálnych kandidátov, napríklad tých, ktorých ponúka SaS. Máte totiž podobné tézy, ktorých sa držíte, ako odmietanie spojených štátov európskych, nižšia regulácia, vylepšenie jednotného trhu, odbúravanie byrokracie...

Odlišujeme sa v tom, čomu sa v slovenčine hovorí konzistentnosť. Keď si dnes pozriete politickú mapu v EP, máte tri hlavné frakcie – európski liberáli, európski socialisti a európski ľudovci. Oni majú spoločného jedného menovateľa, a to je politická federalizácia Európy. Preto je pre mňa nekonzistentnosťou, ak je SaS členom ALDE (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu). Na druhej strane, naše európske hodnoty a vízie sú v plnom súlade s frakciou európskych konzervatívcov a reformistov.

Neobávate sa, že dôjde k triešteniu liberálnych síl, ktoré môže spôsobiť, že sa od nás do EP nedostane žiaden liberál?

To je politický kalkul. My sa poctivo uchádzame o získanie mandátu, všetko nad jeden mandát budem považovať za bonus navyše.

Keď sa vám to 24. mája podarí, čo prinesie europoslanec Jozef Kollár pre Slovensko?

Toto je dilema, ktorou sa na Slovensku zaoberá mnoho voličov. Všetci kladú otázky, čo tam zmôže tých 13 slovenských poslancov. Tu je veľká miera neinformovanosti slovenského voliča, lebo mnohí si myslia, že tí trinásti spoločne kopú za Slovensko. To nie je pravda, každý je ukotvený v nejakej inej frakcii. Ľudia si tiež myslia, že každý z europoslancov hlasuje podľa straníckeho diktátu domovskej politickej strany, čo tiež nie je pravda. Dokonca sú aj takí, ktorí si myslia, že europoslanec kope sám za seba. To tiež nie je pravda. Moje dva najvyššie ciele sú – presadzovanie princípu rovnakého prístupu ku všetkým krajinám a konečne dodržiavanie pravidiel.

Naznačili ste, ako málo ľudia fungovaniu EP rozumejú. Množstvo kandidátov tvrdí, že chce europarlament ľuďom na Slovensku priblížiť. Ako sa to dá?

Z úst lídrov, ktorí to hovoria, mi to znie ako floskula. Priblížiť by sa to dalo napríklad tak, ako som navrhoval: prijatím zákona o informáciách v záležitostiach EÚ, čo by znamenalo vytvorenie verejného portálu so všetkými rozhodnutiami a informáciami o únii. Funguje to v Rakúsku, ktorým som sa inšpiroval. Smer to ale zablokoval, tak som oslovil všetkých lídrov relevantných strán, aby sme to predložili spoločne. Ozval sa len Jozef Viskupič (OĽaNO), tak to predkladáme spolu.

Dnes je moderné EÚ kritizovať. Viete však povedať, čo robí dobre?

Určite áno. Náš program bol vyhodnotený ako druhý najlepší a tam máme aj tézu, čo robí EÚ dobre. Ja považujem EÚ za najúspešnejší projekt v povojnovej Európe. Som za to, aby naše členstvo v EÚ a eurozóne pokračovalo, to ale neznamená, že máme všetko nekriticky prijímať. Druhá téza, čo robí únia dobre – budujme a ďalej zveľaďujme všetky tie štyri typy slobôd – voľný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl a tu by som priradil aj schengen ako istého garanta bezpečnosti a stability v Európe.

Po kríze volá únia po konsolidácii verejných financií, členské štáty sa majú usilovať o zníženie svojich deficitov pod tri percentá. Ako sa podľa vás správa únia samotná, ide svojim členom príkladom?

Kríze ešte neskončila, momentálne je ticho pred búrkou. Všetci, ktorí hlásajú, že sa kríza skončila, pozor, je to ticho pred búrkou, buďme realisti.

Odkiaľ zaprší?

Dočasné upokojenie finančných trhov nespôsobili ani eurovaly, ani európski lídri, ale Európska centrálna banka, lebo vyhlásila, že bude v nelimitovaných objemoch nakupovať toxické dlhopisy. Tomu nemôže nikto uveriť, že sme zastavili krízu, tá je tu. Na jeseň budú zverejnené výsledky záťažových testov asi 130 systémových európskych bánk, ktoré dnes majú nakúpené obrovské objemy nesplácaných úverov od podnikateľov, ale aj obrovské objemy dlhopisov, ktoré môžu začať na úrokových sadzbách rásť. Počkajme si na jeseň, ale odhady hovoria, že tie banky budú potrebovať dodávku čerstvého kapitálu na úrovni 60 až 650 miliárd eur. Keď som sa pýtal, prečo je ten interval taký široký, dostal som odpoveď, že ešte nie je známe, ako bude ocenené systémové riziko. To znamená, že ak mala kedysi banka vo svojich knihách štátny dlhopis krajiny OECD, riziková váha takéhoto aktíva bola nula. Kríza ukázala, že aj krajina OECD môže ísť do bankrotu, vtedy by riziková váha takéhoto dlhopisu nebola nula ale 100. Ak tie banky teda budú potrebovať sumu bližšiu k 650 miliardám, tak sme spotrebovali celý euroval, ktorý bol pôvodne plánovaný na záchranu štátov, nie bánk.

Ako hodnotíte s odstupom niekoľkých rokov krok SaS, ktorej poslanci odmietli euroval aj za cenu pádu vlády?

Pád vlády považujem dodnes za chybu. Domnievam sa, že nebol dostatočne využitý celý rokovací priestor ako nájsť kompromis, aby vláda mohla pokračovať ďalej a SaS by pred svojimi voličmi nestratila tvár. Teda, pád vlády bola chyba, to ale neznamená, že euroval je dobré riešenie. Pomáhajme si v prípade katastrof či vojen, ale ak za solidaritu niekto vydáva to, že zodpovední pomáhajú nezodpovedným, toto je falošná solidarita. Dodnes je v Lisabonskej zmluve platný článok, že žiadna krajina neručí za záväzky inej krajiny. 

Únia má problémy aj s tým, že rastie euroskepticizmus a extrémizmus. Je tu obava, že v EP sa zvýši počet extrémistov. Je to riziko?

Určite áno. Lídri sú zdesení, že po eurovoľbách môže byť 25 až 35 percent EP z týchto zoskupení. Ja odmietam akýkoľvek radikalizmus, tak ľavicový, ako aj pravicový. Z toho však neobviňujem radikálov, ale hlavnoprúdových politikov. Aj to, že v Banskej Bystrici zvíťazil Marian Kotleba, za to neobviňujem Kotlebu. To je vina slovenských dinosaurov, ktorí tu boli 25 rokov na slovenskej politickej scéne a voliči sú už frustrovaní, lebo vidia, že kvalita života sa nezlepšila. Toto isté sa deje o stupienok vyššie v Európe.

Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?

Otázka by nemala stáť, či za, alebo proti. Skôr sa domnievam, že najbližšie roky nehrozí nová vlna masového rozširovania ako v roku 2004. Nehrozí to aj preto, že dlhová kríza v eurozóne odkryla slabiny EÚ, kríza na Ukrajine odkryla jej ďalšie slabiny. Kto dnes uverí tvrdeniu, že EÚ je silný hráč? To je dnes bipolárny svet USA a Ruska, EÚ tam hrá pramalú úlohu.

Nedávno sa konali oslavy desaťročnice nášho členstva. Ako ste vy vnímali posledných desať rokov?

Hodnotím to ako dekádu premárnených príležitostí, a to nielen z pohľadu Slovenska, ale všetkých desiatich krajín, ktoré tam v roku 2004 spolu vstupovali. Premárnených preto, lebo popri výhodách tu máme jasno v tom, že aj po desiatich rokoch sú slovenskí občania v EÚ občanmi druhej kategórie. Príklad: je nemysliteľné, aby po desiatich rokoch od vstupu boli v Rakúsku priame platby na hektár poľnohospodárskej pôdy dvojnásobne vyššie ako u nás. Po druhé, kúpte si dnes mrazené rybie prsty na Slovensku. Od toho istého výrobcu, ten istý výrobok je v Hainburgu z kvalitnejších surovín. Popri úspechoch a výhodách treba mať na pamäti, že tu ťaháme za kratší koniec.