Koľko hračiek v období Vianoc kupujú Slováci?

Hoci hračky Slováci kupujú priebežne, najviac ich vyhľadávajú pred Vianocami. Priemerná rodina (teda dvaja dospelí s dvoma deťmi) minie v tomto období na hračky aj 150 €. A to sme ešte nespomínali starých rodičov, ujov, tety, krstných rodičov... Všetci chcú deti obdarovať. Rozžiarené detské očká sú na nezaplatenie, aj preto to množstvo hračiek pod stromčekom. Môžete trikrát hádať, kto sa viac raduje počas rozbaľovania darčekov, dieťa alebo dospelí?

„Je absolútne prirodzené chcieť robiť dieťaťu radosť a tešiť sa z jeho radosti,“ hovorí O. Fodor z hračkárstva Toyeto.

„Nie je však prirodzené ani v poriadku zaplaviť ho hromadou hračiek. Vtedy skutočne nevie, ktorú si má vybrať skôr, z ktorej sa má radovať, s ktorou sa hrať. Zároveň dostane všetko naraz. A potom čo? Vzduchoprázdno?! Som zástancom kvalitnej, dobrej vnímavej hračky. Jednej, ktorá možno stojí viac, ale zároveň v sebe skrýva veľa možností na hru. A potom o niekoľko mesiacov neskôr, povedzme, v marci, k nej môže pribudnúť ďalšia kvalitná hračka. Dômyselná a urobená tak, že keď z nej dieťa vyrastie, neskončí niekde na smetisku, ale ďalej sa dedí.“ Hračky sa buď kopia v detskej izbe, alebo končia v nádobách na smeti a potom na smetiskách. O koľko ton budú hromadením vyhodených nerecyklovateľných hračiek väčšie, keď naše deti vyrastú? Aký svet im tu – aj „vďaka“ hračkám kúpeným s najlepším úmyslom - zanecháme?!

Hračky, ktoré nielen zabávajú

Psychológovia v tom majú jasno, deti hračky potrebujú. Jedným dychom však hovoria o zásadnom ALE. „Hra je pre dieťa to isté ako pre dospelého práca,“ hovorí detská psychologička Zuzana Palenčárová.

„Je jednou z potrieb, ktorá musí byť naplnená. Je to činnosť, ktorá poskytuje možnosť využiť svoje schopnosti, aplikovať vedomosti a učiť sa ďalšie veci.“ 

Pre každý vek sú vhodné iné hračky. Všetky by však mali mať jedno spoločné – mali by nielen baviť, ale aj rozvíjať zručnosti dieťaťa. Zároveň platí, že aj cez hračky, ich počet a kvalitu rodičia deti učia hodnotám a životu. Napríklad, že nie je v poriadku mať všetko. Alebo že nie je v poriadku ničiť túto planétu - ani pre zábavu, ani pre peniaze.

„Vnímam veľké rozdiely v kvalite a funkčnosti hračiek. Niektoré môžu byť dokonca nevhodné až škodlivé,“ upozorňuje Z. Palenčárová. Škodiť môžu fyziologicky (obsahom toxických či karcinogénnych látok, ostrými hranami, na ktorých sa dá porezať...), no aj psychicky.

„Veľké množstvo hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, prípadne aj učiť sa rozprávať,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová.

„Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to prirodzene reaguje, najčastejšie stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou.“

To, samozrejme, žiadny rodič nechce. Dieťaťu kupuje hračky, aby sa malo dobre, malo pestrý život, rozvíjalo sa, a nie preto, aby bolo zmätené a následne mrzuté.