Kolískou indoeurópskych jazykov je Malá Ázia

Angličtina, španielčina, gréčtina, nemčina či perzština - všetky tieto a mnohé ďalšie indoeurópske jazyky majú spoločný pôvod. Jeho miestom je podľa nového výskumu Anatólia v dnešnom Turecku. Prajazyk sa odtiaľ začal šíriť do veľkej časti sveta zhruba pred 9500 rokmi, uviedol medzinárodný vedecký tím v odbornom časopise Science. Významnú úlohu pri tomto procese zohral predovšetkým vznik a rozšírenie poľnohospodárstva.
      Indoeurópske jazyky sú najrozšírenejšou jazykovou rodinou na svete. V súvislosti s miestom ich pôvodu diskutujú odborníci najmä o dvoch hypotézach. Jedna umiestňuje ich pravlasť do oblasti severne od Kaspického mora v juhoruských stepiach, odkiaľ sa mali pred 5000-6000 rokmi rozšíriť s polonomádskymi chovateľmi dobytka z okruhu tzv. kurganovej kultúry smerom do Európy a na Blízky východ.
      Tím bádateľov, ktorý viedol Remco Bouckaert z Aucklandskej univerzity (Nový Zéland), však pri svojej štúdii našiel skôr doklady o anatólskej hypotéze. Podľa nej sa indoeurópske jazyky rozšírili z Malej Ázie pred 9500-8000 rokmi spolu s poľnohospodárstvom a usadlým roľníckym spôsobom života.
      Vedci pri štúdii použili postup, ktorá je využívaný v genetike na skúmanie príbuznosti druhov. Analýzou spoločných a rozdielnych znakov v dedičnej výbave možno napríklad sledovať vývin druhu.
      Bouckaert s kolegami namiesto genómu študovali rôzne príbuzné slová zo 103 súčasných a mŕtvych jazykov, ktoré majú spoločný pôvod (napríklad "matka" je po anglicky "mother", po španielsky "madre" alebo po perzsky "madar").
      Vedci pomocou štatistickej metódy skúmali vývin takýchto príbuzných slov a tým vývoj jazyka v čase. Zostavili tak akýsi rodokmeň a spojili získané údaje so súčasnými územiami výskytu jednotlivých jazykov. Výsledkom bola Anatólia ako pravdepodobné miesto pôvodu indoeurópskych jazykov.
      Pred 4000-6000 rokmi sa oddelili jednotlivé skupiny indoeurópskych jazykov, v rámci ktorých sa jednotlivé jazyky potom vyvíjali pred približne 4500-2000 rokmi. Autori štúdie zdôraznili, že poľnohospodárstvo malo rozhodujúcu úlohu pri rozvoji jazykovej rozmanitosti. Nebolo však jedinou hnacou silou vývoja jazykov.