Kolapsy pre horúčavy začali plniť urgentné príjmy už pred obedom

"Sú dehydratovaní, malátni, vyslabnutí, prehriati. Podceňujú pitný režim, zbytočne sa presúvajú mestom, zabúdajú, že pre chronické ochorenia, najmä srdcovo-cievne, sú rizikovou skupinou," informovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
     

Len do 12.00 h museli lekári na urgentných príjmoch ošetriť 18 ľudí. "Pre porovnanie, počas predošlých horúčav sme zaznamenali v priemere 40 pacientov za celý deň, čiže situácia je horšia. Navyše, vtedy nastupovali zdravotné ťažkosti zväčša až v popoludňajších hodinách a večer, čo aktuálne už neplatí," uviedla Stano Maťašovská.
     

Ľudský organizmus sa vyrovnáva s horúčavami dvoma spôsobmi dýchaním a potením. „V prípade, že horúčavy sú spojené s vysokou vlhkosťou vzduchu, riziko prehriatia stúpa, pretože telo sa nemôže ochladiť potením. Stav zhoršuje znížený príjem tekutín, ktorý prehlbuje dehydratáciu. U starších ľudí užívajúcich lieky na odvodnenie a pijúcich čistú vodu, resp. čaj, je vysoké riziko nedostatku sodíka. Jeho jasný deficit vedie aj k zvýšenému riziku smrti,“ hovorí v tejto súvislosti prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB Juraj Payer. Preto treba počas dňa prijímať aj tekutiny bohaté na minerály. Pitie treba mať stále k dispozícii. 
     

V takýchto horúcich dňoch sa odporúča obmedziť fyzické aktivity a pohyb na priamom slnku. „Stravu treba zvoliť ľahšiu, oblečenie vzdušné. Pri dlhšom pohybe vonku je vhodné mať pokrývku hlavy. Vetrať je dobré najmä ráno a večer a celý deň podľa možností tieniť. Klimatizácia by mala byť nastavená tak, aby teplotný rozdiel oproti vonkajšiemu prostrediu bol maximálne päť až sedem stupňov Celzia," pripomína primárka Centrálneho príjmu Nemocnice Ružinov UNB Renáta Vandriaková.
     

Najviac ohrozenými skupinami sú starší ľudia, tehotné ženy, malé deti, chronicky chorí a pracujúci v exteriéri a v prehriatych priestoroch.

Z tepla dnes skolabovalo 105 ľudí

Za posledných 24 hodín nahlásili Záchrannej zdravotnej službe celkovo 105 kolapsov. Ako agentúru SITA informoval Boris Chmel z Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby, najviac ľudí skolabovalo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji. Záchranári i meteorológovia varujú pred extrémnymi horúčavami, ktoré cez víkend zasiahnu celé územie Slovenska. Výstraha 2. stupňa platí v sobotu od 12:00 do 19:00 pre všetky kraje okrem Prešovského a Žilinského. V Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Trenčianskom a Košickom kraji sa očakávajú teploty 35 až 37 stupňov Celzia. Zvyšok územia zasiahnu horúčavy dosahujúce 30 až 34 stupňov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal dokonca výstrahu 1. stupňa na noc pre juhozápad Slovenska. Nočná teplota vzduchu tu neklesne pod 20 až 22 stupňov Celzia. Výstraha 2. stupňa bude platiť aj v nedeľu od 12:00 do 18:00 na celom území Slovenska okrem Prešovského a Žilinského kraja, kde zostáva v platnosti výstraha 1. stupňa.

Pri horúčavách sú najrizikovejšími skupinami deti a seniori, ľudia trpiaci srdcovo-cievnymi ochoreniami či fyzicky pracujúci ľudia vystavení celodennému slnečnému žiareniu. Preto je veľmi dôležité dodržiavať správne zásady pobytu na slnku. Príznaky prehriatia organizmu sú bledá pokožka, potenie, bolesť hlavy, únava, slabosť, nutkanie na vracanie či samotné vracanie. Človeka je najlepšie v takomto prípade, pokiaľ je pri vedomí, premiestniť do chladnejšieho a tienistého prostredia, vhodne ho uložiť, sledovať jeho základné životné funkcie a komunikovať s ním. Veľmi dôležité je u postihnutého nahradiť stratu tekutín spôsobenú prehriatím, ochladiť telo vlažnou sprchou alebo studenými obkladmi. Postihnutému nikdy nepodávame alkoholické nápoje alebo kávu. Kolapsový stav človeka v bezvedomí vyžaduje okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby na tiesňovej linke 155 a dodržanie pokynov operátora zdravotnej služby. Operátor pri komunikácii s volajúcim rozhodne o postupe a bezodkladne vydá pokyn na zásah skupine ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Horúčavy sú rizikom aj pre zvieratá

Organizácia Sloboda zvierat opäť upozorňuje na riziká horúčav pre spoločenské a hospodárske zvieratá. Dehydratácia, prehriatie organizmu a úpaly môžu viesť ku kolapsom a v extrémnych prípadoch až k smrti zvieraťa.

Organizácia pripomína, že zviera by malo mať neobmedzený prístup k čerstvej vode, ktorú treba vymieňať častejšie, pretože sa rýchlo prehreje a hrozí premnoženie baktérií. Aj hospodárske zvieratá potrebujú riadny tieň pod otvoreným prístreškom alebo stromami, ako aj celodenný prístup k vode. Kone a kravy napríklad potrebujú v horúcom počasí 100 až 200 listrov vody denne. Vtáčikom by mohli ľudia umiestniť na balkón alebo do záhrady misku s vodou. „Aby sa neprevrhla a bola bezpečná, vložte do stredu väčší kameň,“ radí Sloboda zvierat. 

Už desať minút v zatvorenom aute môže byť pre zviera osudným. Ani pootvorené okno alebo miesto pod stromom nezabránia extrémnym teplotám vo vnútri vozidla, ktoré môžu vystúpiť na viac ako 60 stupňov Celzia. Najlepšie je brať psíka na prechádzku skoro ráno a neskoro večer, keď nie je asfalt rozpálený a nezraní zvieratám labky. Kolaps môže podobne ako u človeka spôsobiť aj skok do studenej vody či prílišná fyzická námaha. Malé spoločenské zvieratá ako králiky, škrečky, morčatá a vtáčiky v klietkach by nemali majitelia nechávať na balkónoch a terasách. 

V prípade, že uvidíte horúčavou trpiace zviera, môžete kontaktovať príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) alebo políciu.