Koalícia sa dohodla, zákon o jazykoch menšín prešiel v oklieštenej podobe

Vládna koalícia sa po dlhých rokovaniach dohodla, jej poslanci dnes definitívne 78 hlasmi schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd). Hlasovanie si na balkóne osobne pozrel aj maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer. Poslanci Smeru-SD reagovali pokrikmi a piskotom.
      Výsledná podoba právnej normy, ktorá má byť účinná od 1. júla, je výrazne oklieštená oproti pôvodnému zámeru strany Bélu Bugára. Zmeny spôsobil schválený rozsiahly pozmeňovací návrh nezávislého poslanca Igora Matoviča.
      Podľa pôvodného zámeru síce klesne súčasná 20-percentná hranica umožňujúca používanie jazykov menšín v obci aj v úradnom styku na 15 percent, ale až o desať rokov. Obec sa môže dostať na zoznam viacjazyčných vtedy, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov potvrdí, že menšinoví občania s trvalým pobytom v danej obci tvoria najmenej 15 percent obyvateľstva. Do úvahy sa pritom budú brať výsledky aktuálneho sčítania ľudu a toho, ktoré bude nasledovať o desať rokov.
      Zníženie hranice na 15 percent sa však nedotkne tých obcí a miest, ktoré už sú na zozname viacjazyčných na základe nariadenia vlády a menšina tam tvorí aspoň 20 percent. Zo zoznamu môžu vypadnúť len vtedy, ak po troch po sebe nasledujúcich sčítaniach klesne počet ich menšinového obyvateľstva pod 15 percent, teda najskôr v roku 2031.
      Matovič zároveň presadil, že na rozdiel od pôvodného zámeru tiež nebude stačiť iba súhlas poslancov obecného zastupiteľstva na to, aby ostatní účastníci rokovania mohli hovoriť jazykom menšiny. Potrebné bude aj kladné vyjadrenie starostu. Právo občana, ktorý patrí k národnostnej menšine, používať svoj jazyk v správnom konaní, sa z územia celého Slovenska obmedzí len na tie obce, ktoré dosahujú stanovené kvórum. Úrady si zase budú môcť určiť adekvátny časový priestor, kedy sa naň môžu obracať občania v jazyku menšiny.
      Na základe pozmeňujúceho návrhu tiež z novely vypadla povinnosť zdravotníckych zariadení mať tlmočníka alebo zamestnanca ovládajúceho menšinový jazyk. Na druhej strane ak ho mať budú, nič im nebude brániť komunikovať s pacientom v menšinovom jazyku.
      Nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti budú musieť podľa pozmeňováku obsahovať popri znení v menšinovom jazyku aj znenie v slovenčine. K zmene dôjde aj pri dvojjazyčných označeniach obcí na železničných a autobusových staniciach, letiskách a prístavoch, a to tak, že označenie v menšinovom jazyku sa zobrazí pod názvom v štátnom jazyku rovnakým alebo menším typom písma.
      Po 30. júni 2012 bude možné požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných, sobášnych a úmrtných listov, povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení. Matovič tiež presadil, že sa nezruší povinnosť titulkovať v štátnom jazyku programy vysielané v jazyku menšín, ako to žiadal Most-Híd.
      Chmel novelou presadil, že predstavitelia menšín získajú právo v úradnom styku dávať ústne alebo písomné podania, predkladať písomné listiny a dôkazy v menšinovom jazyku. Orgány verejnej správy im na ich písomné alebo ústne žiadosti musia okrem slovenčiny odpovedať tiež v menšinovom jazyku a na požiadanie im poskytnúť aj takéto úradné formuláre. Novela tiež zavádza fakultatívnu dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. To znamená pri zápisniciach, uzneseniach, štatistikách, evidenciách, úradných záznamoch, informáciách a agende cirkví určených pre verejnosť, okrem matriky, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku.
      Právna norma zavádza aj sankcie. Správne delikty orgánov verejnej správy bude prerokúvať Úrad vlády SR. Najskôr na porušenie zákona písomne upozorní a požiada o nápravu. Ak k nej nepríde, môže úrad uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Práve to sa snažil zmeniť poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd/OKS), ktorý chcel pozmeňovacím návrhom okrem sankcií v tomto zákone odstrániť aj pokuty zo zákona o štátnom jazyku. Jeho iniciatíva však nezískala dostatočnú podporu.
      Podľa zákona je jazykom menšiny tradične používaným na území SR bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.

Zdroj: TASR