Koalícia otvorí Mečiarove amnestie aj zrušenie priestupkovej imunity

Amnestie, ktorými v roku 1998 Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident omilostil aktérov únosu Michala Kováča mladšieho, sa majú zrušiť. Predpokladá to návrh ústavného zákona iniciovaný KDH, o ktorom budú poslanci Národnej rady SR diskutovať na pokračujúcej 18. schôdzi parlamentu.
      Aby bol tento už šiesty pokus o zrušenie Mečiarových amnestií úspešný, zahlasovať zaň bude musieť aspoň 90 poslancov, ktorých koalícia nemá. Ján Slota (SNS) koncom apríla povedal, že on osobne je ochotný to podporiť. "V minulosti som proti zrušeniu amnestií hlasoval preto, že sme boli koaliční partneri (s ĽS-HZDS, pozn. TASR), to otvorene priznávam. Ale nikdy som nebol presvedčený, že tam bolo všetko čisté," vyhlásil Slota. Ani prípadné hlasy SNS by však ešte na prijatie ústavného zákona nestačili.
      Smer-SD zrejme svoje hlasy nepridá. Stanovisko strany je, že tieto amnestie sú amorálne, no z právneho hľadiska nezrušiteľné. Počas kauzy Veľký Slavkov sa však vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhrážal koaličnému partnerovi Vladimírovi Mečiarovi (ĽS-HZDS) práve zrušením amnestií.
      Samotná ĽS-HZDS označila návrh za politický nezmysel bez opory v demokratickom právnom systéme. Mečiarovci zdôraznili, že amnestie boli podané ako reakcia na udelenie milostí vtedajším prezidentom Michalom Kováčom, "ktorý omilostil v obzvlášť závažnom prípade podvodu za milióny dolárov aj vlastného syna". Tvrdia, že bez vyšetrenia tohto trestného činu nebolo možné poznať pravdu ani v nasledujúcich kauzách. ĽS-HZDS upozorňuje, že KDH doteraz nenavrhlo zrušiť udelenie milostí prezidenta Kováča.
      Zrušenie Mečiarových amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
      Na programe tretieho týždňa schôdze je aj koaličný návrh na zrušenie priestupkovej imunity. Iniciatíva prichádza po neúspechu vládnych strán okresať poslaneckú imunitu len na výroky v parlamente, na čo je potrebných aspoň 90 hlasov. V prípade zrušenia priestupkovej imunity ide o obyčajný zákon, na zmenu ktorého má koalícia hlasov dosť. Ak uspeje, poslanci napríklad nebudú môcť beztrestne rýchlo jazdiť alebo šoférovať pod vplyvom alkoholu.
      Definitívne sa má rozhodnúť aj o široko diskutovanej rozsiahlej novele zákona o prokuratúre, ktorá oslabuje postavenie generálneho prokurátora a posilňuje kompetencie ministra spravodlivosti. Výhrady k iniciatíve šéfky rezortu Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) má najmä opozícia, no niektoré zmeny sa nepozdávajú ani koaličným partnerom, a tak by malo dôjsť k istým úpravám novely cez pozmeňovacie návrhy.
      Na rad prídu aj ďalšie návrhy na zmenu Ústavy SR. Igor Matovič (nezávislý) spolu s troma kolegami z Obyčajných ľudí žiada zníženie počtu poslancov na 79 a tiež úplné zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Opozičný Smer-SD chce zmenou ústavy chrániť Slovenskú republiku pred účinkami novej maďarskej ústavy, a to zdôraznením, že Slovensko zaručuje základné individuálne, a teda nie kolektívne práva a slobody.
      Z dielne KDH pochádza aj návrh novely zákona o hazardných hrách, ktorého cieľom je obmedzenie výherných automatov, a to tak, že na zriadenie herne v obci má byť potrebný súhlas obecného či miestneho zastupiteľstva. Autori novely tiež navrhujú predĺžiť interval medzi jednotlivými hrami zo súčasných troch na štyri sekundy. Tento väčší rozstup údajne znižuje nutkavé hranie, ktoré smeruje k vzniku patologickej hráčskej závislosti.

Zdroj: TASR