Koalícia chce zmierniť reguláciu štátneho jazyka, opozícia je proti

Novela zákona o štátnom jazyku SR, ktorú pripravil kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v minulom volebnom období, sa má zmierniť. Presadzuje to ministerstvo kultúry na čele s Danielom Krajcerom (SaS), ktorý dnes poslancom NR SR na úvod siedmeho rokovacieho dňa deviatej schôdze predstavil zámery svojej legislatívnej iniciatívy.
      Po novom sa majú zúžiť možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výšky pokút. Sankcionovanie by sa malo týkať len tých prípadov, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR.
      Udeľovanie sankcií nemá byť pre ministerstvo povinné. Pristúpiť k nim môže ako k poslednej možnosti v istých situáciách. Znižuje sa aj horná a dolná hranica výšky pokuty. Kým v súčasnosti sa pohybujú od 100 do 5000 eur, od januára by sa táto hranica mala upraviť na 50 až 2500 eur. Zamestnanci dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci neštátnych hasičských jednotiek nebudú musieť používať a ovládať štátny jazyk.
      V obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, sa bude môcť používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje. Tlmočenie do štátneho jazyka má zabezpečiť obec.
      Novela ruší aj povinnosť pre stavebníka, ktorý umiestňuje pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu v inom jazyku, požiadať o záväzné stanovisko k textu ministerstvo kultúry. Zákon mu ale umožňuje, aby sa v prípade potreby na ministerstvo obrátil. Inojazyčné nápisy totiž nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné. Ich poradie sa nebude určovať pri pamätníkoch, pomníkoch či tabuliach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk menšiny. Rovnako sa tam nebude uplatňovať podmienka poradia dvojjazyčných textov pri nápisoch, reklamách či oznamoch určených na informovanie verejnosti.
      Zakotviť by sa mala možnosť používať pri komunikácii v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach aj iný ako štátny jazyk v prípade, ak sa v ňom dokážu členovia personálu a pacienti dorozumieť. V súčasnosti musí byť pre to splnená podmienka, že pacient štátny jazyk vôbec neovláda.
      Poslanec Mosta-Híd Ondrej Dostál na Ústavnoprávnom výbore NR SR presadil pozmeňovací návrh, podľa ktorého by už nemalo byť potrebné inojazyčné audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov dabovať do slovenčiny, ale bude možné ich odvysielať aj v českom jazyku. Jeho iniciatívu vtedy podporila časť koaličných aj opozičných poslancov. "Na Slovensku aj malé deti rozumejú češtine a aj malé deti majú prístup k rozprávkam či už priamo českým alebo dabovaným do tohto jazyka. Napriek tomu zákon o štátnom jazyku používanie českého jazyka reguluje," vysvetlil pre TASR Dostál.
      Krajcer Dostálovi uznal, že maloletí majú veľké možnosti vnímať audiovizuálne diela aj v iných jazykoch. "Ale práve preto má zmysel, aby niektoré klasické rozprávky do istej vekovej hranice mohli vnímať v slovenčine. V ranom štádiu vývoja dieťaťa by mohlo byť garantované, že klasické rozprávky by boli v takomto režime," povedal. Člen exekutívy zároveň pripustil, že má zmysel diskusia o znížení vekovej hranice, no vekové obmedzenie ako celok by nevypúšťal.
      Proti návrhu zákona ostro vystupujú opoziční poslanci. Podľa exministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) je obsahovo chybný a politicky škodlivý. "Dôvodom tejto novely nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu alebo reštrikcií voči občanom. Skutočnými dôvodmi sú úzkostranícke záujmy strany Most-Híd v súboji o voliča s mimoparlamentnou SMK a ilúzia, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy," vyhlásil Maďarič. Zároveň odmietol, že by zákon v súčasnej podobe vyvolával strach u menšinového obyvateľstva. "Neviem o tom, že by sa dnes občania báli," poznamenal a pripustil, že v čase prijímania zákona mohli vznikať obavy.
      Poslancov čaká popoludní tradičná štvrtková Hodina otázok. Premiérka Iveta Radičová bude v úvode odpovedať na otázku Ľubomíra Petráka (Smer-SD). Ten konštatoval, že Radičová v roku 1989 bojovala za demokraciu na Slovensku. Pýta sa preto, či jej nie je ľúto, že dnes pri obhajobe svojho postu zmenou formy voľby generálneho prokurátora znásilňuje demokraciu na Slovensku.

Zdroj: TASR