Kniha Z dejín ruskej diplomacie prezrádza Slováka, rektora v Sankt Peterburgu

Z dejín ruskej diplomacie (vybrané osobnosti) je názov novej knihy Petra Juzu. Tento politológ, odborník na medzinárodné vzťahy a geopolitiku, špecialista na problematiku postsovietskeho priestoru, vysokoškolský pedagóg a bývalý diplomat (1995-2005) ju predstavil v Ruskom centre vedy a kultúry v rodnej Bratislave.
      V úvode knihy hodnotí vývoj a vplyv Ruska od konca 15. storočia, kedy táto krajina vstúpila do svetových dejín za vlády Petra I. Rusko sa vymanilo spod mongolsko-tatárskeho jarma (1480). K Moskve sa pripojil Novgorod (1478) a Tverské kniežatstvo (1485), začal vznikať prvý centralizovaný ruský štát. V 18. storočí sa Rusko stalo vplyvnou európskou veľmocou a prakticky tri storočia politicky, ekonomicky a vojensky ovplyvňuje dejinný chod sveta. Jeho geopolitické postavenie sa postupne upevňovalo. 
      "Pokiaľ sa európske veľmoci Veľká Británia a Francúzsko venovali deleniu Afriky, Rusko sa etablovalo v strednej Ázii a nasmerovalo sa aj do Číny," konštatuje Juza.
      V ďalších častiach 70-stranovej knižky venuje autor priestor konkrétnym vládcom či vojenským veliteľom - osobnostiam, ktoré podľa neho najviac ovplyvnili vývoj Ruska. Takým bol cár Alexander I. (1771-1825), za ktorého vlády sa posunuli hranice na západ (Poľsko, Fínsko, Besarábia) a krajine dal štatút superveľmoci s predstavou o systéme európskej bezpečnosti. Po víťazstve nad Napoleonom mali mocnosti garantovať nedotknuteľnosť hraníc v Európe. Alexander chcel dosiahnuť stav dlhoročného mieru (boli podpísané významné medzinárodné dohody) a rozvoj blaha v krajinách. 
      Aj minister vojenstva generál Dmitrij A. Miljutin (1816-1912) presadzoval nedotknuteľnosť hraníc, mier v Európe a na Strednom východe. Zohral vplyvnú úlohu pri formulovaní a realizácii zahraničnej politiky cárskej impérie. Čitateľ sa dozvie ďalšie všeobecne málo známe skutočnosti a zásluhy vybraných osobností - ministra zahraničných vecí Alexandra M. Gorčakova (1798-1883), generálov Michala G. Čerňajeva (1865-1898), Alexandra V. Komarova (1823-1904) a Michaila D. Skobeleva (1843-1882), ktorý zomrel za záhadných okolností, jeho pohreb sa zmenil na ľudovú panychídu a v rodnej dedine Spasskoje ho pochovali ako hrdinu. 
      Zaujímavé čítanie je o Michailovi A. Baluďanskom (1769-1849). Tento slovenský rodák (Vyšná Olšava) bol prvým zo 48 rektorov Sankpeterburskej štátnej univerzity v meste na Neve Sankt Peterburgu. Juza informácie o ňom zistil v niekoľkých archívoch. Medzi nimi aj to, že bol obľúbený medzi študentmi, získal vysoké ocenenia a 16. júna 1837 sa stal ruským dvoranom.