Kňažko: Ja som naozaj pripravený, nemusím to zdôrazňovať na bilbordoch

S vládou, vrátane jej predsedu, je v prípade svojho zvolenia ochotný spolupracovať vtedy, keď bude jej aktivity považovať za prospešné pre Slovensko, v opodstatnených prípadoch však chce byť kritický. "Vláda jednej strany vedie k diktatúre, a tá vedie nie k spolupráci ale k spolupáchateľstvu," povedal pre TASR v rámci projektu rozhovorov s prezidentskými kandidátmi Milan Kňažko. 
      

"Byť aktívny po tomto desaťročnom období skutočne nie je žiadny problém, pretože pasívnejším už hádam ani byť nemožno," kritizuje Ivana Gašparoviča, ktorý podľa neho zlyhal aj pri otázke generálneho prokurátora. "Dva roky viedli prokuratúru ľudia, ktorí nemali ani odbornú a už vôbec nie morálnu spôsobilosť viesť takýto úrad," vyhlásil Kňažko.
      

Ak by sa stal prezidentom, jeho prvá zahraničná cesta by viedla do Českej republiky. Slovenskú zahraničnú politiku považuje za štandardnú, podporuje aktívnu účasť Slovenska v misách NATO, ktoré vníma ako súčasť našej globálnej bezpečnosti.
      

"Bol som v politike dosť dlho a ľudia si môžu celkom jednoducho zistiť, ako som sa v istých zlomových situáciách zachoval. Či to bolo v roku 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1998. A nakoniec som dobrovoľne, čo nie je veľmi častý jav v slovenskom politickom živote, v roku 2002 z politiky odišiel," upozorňuje Kňažko.
       

"Možno to znie neskromne, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach som sa riadil svojím presvedčením a svojím svedomím, aj keď je to slovo už dnes sprofanované. Moje rozhodnutie nikdy nesmerovalo k moci, alebo k nejakým výhodám, či už ekonomickým, alebo mocenským. Nikdy som nezneužil svoje postavenie politika na akúkoľvek privatizáciu," vyhlasuje Kňažko. Dodáva, že počas svojej dlhej politickej kariéry nikdy nebol objektom škandálu, akých bolo podľa neho na našej politickej scéne neúrekom. 



      -Prečo sa po viac ako jedenástich rokoch znovu vraciate do politiky?-

      Pretože znovu nastáva vláda jednej strany, čo je nakoniec po výsledku volieb prirodzené. Ale čo ma znepokojilo, je odmietnutie nezávislej kontroly a prepojenie nezávislých inštitúcií, či už justície alebo kontroly na jednu osobu cez personálne vzťahy. Je potrebné, aby sa vytvorila situácia, kde síce prezident bude konštruktívne spolupracovať, ale na základe kohabitácie aj rôznorodých názorov, pretože iba tak môžu vzniknúť dobré riešenia, iba to je skutočná spolupráca v demokratickom systéme.


      -Predpokladám, že tou "jednou osobou" ste mysleli premiéra Roberta Fica...-

      No samozrejme, veď ten kandiduje na prezidenta, táto strana ovládla všetky pozície, bez ohľadu na to, že opozícia má napríklad právo na Najvyšší kontrolný úrad. Vieme, ako bol zvolený generálny prokurátor. Vieme, že prezident nerozhoduje samostatne, že prakticky je podriadený Smeru-SD a jednej osobe. Takže toto som mal na mysli. 


      -Ak by bol prezident zo strany Smer, predseda parlamentu zo strany Smer aj predseda vlády zo strany Smer, mohlo by to znamenať, že by si dobre rozumeli a spolupracovali...- 

      Ale to je proti princípom normálneho dialógu, demokracie. Takto to funguje v severnej Kórei, na Kube a takto to fungovalo aj u nás pred rokom 1989. A nevedie to ani k ekonomickému rastu, ako niekto chybne uvádza. Aká je to spolupráca, keď nie sú opozičné názory? To sme tu už mali, to je predsa nezmysel. Hovorím, dobré riešenia vznikajú v polemike, vznikajú preto, že sú rôznorodé názory a moc, ak sa chce naozaj uplatňovať transparentne, ak to myslí vážne, mala by si vyžadovať priamu nezávislú kontrolu a mala by prahnúť po opozičných názoroch. Všetci sme omylní, to je princíp. Všetci sme v spoločnosti rôznorodí, nie sme rovnakí, a preto aj zastúpenie na takejto úrovni má zodpovedať štruktúre obyvateľstva a názorovej štruktúre. Vláda jednej strany vedie k diktatúre, a tá vedie nie k spolupráci, ale k spolupáchateľstvu. Nejdem tu menovať niektoré škandály, ktoré na základe takéhoto spolupáchateľstva jednej politickej strany vznikli a vznikajú. 


      -Keď sa Robert Fico porovnával so súčasnou hlavou štátu, Ivanom Gašparovičom, poznamenal, že on by chcel byť aktívnejší prezident. Ak by ste boli za prezidenta zvolený vy, využívali by ste možnosti zúčastniť sa na rokovaní Národnej rady, vlády, alebo vystúpiť pred národom so správou o stave republiky?-

      Ja som to urobil 14. januára (vystúpil so správou o stave republiky, pozn. TASR), už ako kandidát na prezidenta, pretože súčasný prezident to roky neurobil. Byť aktívny po tomto desaťročnom období skutočne nie je žiadny problém, pretože pasívnejším už hádam ani byť nemožno. Takže stačí, keď sa bude riadne dodržiavať ústava, kompetencie dané ústavou a keď sa prezident bude vyjadrovať k tým problémom, ktoré sú naliehavé, a ktoré spoločnosť pociťuje ako neriešené, alebo ktoré problematizujú súčasný stav a ďalší rozvoj. Je tu určite potrebný aktívny prezident. A určite, ako som už povedal, ak bude ktorýkoľvek štátny orgán robiť niečo pre túto krajinu dobre, budem s ním na takejto aktivite veľmi rád spolupracovať, vrátane predsedu vlády. A v takýchto aktivitách, v takýchto procesoch, budem pre neho silnou oporou.


      -Spomínali ste, že kompetencie sú dané ústavou. Sú podľa vás dostatočné vzhľadom na to, že prezident je priamo volený?-

      Myslím si, že je tu dostatočná rovnováha delenia moci. My sme parlamentnou demokraciou a takou by sme mali aj zostať kvôli tradícii a kvôli mnohým iným veciam. Nie je potrebné rozširovať právomoci prezidenta. Stačí iba dôsledne ich vykonávať.


      -V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora rozhodol Ústavný súd tak, že vytvoril precedens. Predtým sa predpokladalo, že prezident automaticky vymenuje kandidáta, ktorého zvolí Národná rada, ale ukazuje sa, že nemusí. Je možné o tomto precedense hovoriť aj v súvislosti s ďalšími vymenovávaniami. Využívali by ste túto možnosť, možnosť nevymenovať kandidáta?-

      Takýto výrok Ústavného súdu sa stáva súčasťou nášho ústavného systému. Ale neslobodno zabudnúť, že prezident síce môže nevymenovať, ale len pokiaľ má na to vážne dôvody, nesmie konať svojvoľne. Tento dôvetok ako by sa zabudol. Toto rozhodnutie Ivana Gašparoviča bolo svojvoľné, okrem toho prezident má rozhodovať tak, aby nespôsobil zabrzdenie normálneho pracovného procesu alebo chodu, v tomto prípade generálnej prokuratúry. Má rozhodnúť primerane, primeranou dobou by som rozumel možno týždne, možno jeden - dva mesiace, ale rozhodne nie dva roky. To bolo hrubé porušenie povinností prezidenta. Takto to klasifikujem, dva roky viedli prokuratúru ľudia, ktorí nemali ani odbornú a už vôbec nie morálnu spôsobilosť viesť takýto úrad.


      -Prezident je dôležitou súčasťou aj zahraničnej politiky, nakoniec vám je táto časť politiky tiež vlastná. Zúčastňovali by ste sa ako prezident napríklad na summitoch Európskej únie?-

      Pokiaľ viem, slovenský prezident tam vôbec nechodí, chodia tam predsedovia vlád resp. prezidenti z krajín, kde prezidenti majú vyššie právomoci a kde skutočne menujú vládu a môžu kedykoľvek odvolávať. Čiže je to aj otázka dohody, ale myslím si, že je to predovšetkým agenda predsedu vlády. To znamená, nemyslím si, že by tam prezident nemal mať vplyv, že by sa nemal o to zaujímať a že by nemal pozitívne ovplyvňovať tento proces. Ale pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak táto línia je dodržiavaná a tak to aj má byť. Zahraničná politika štátu je len jedna. Nemôže robiť prezident, premiér alebo niekto v parlamente každý inú politiku. Tak to nesmie fungovať. Je to otázka vzájomnej komunikácie. Ale myslím si, že zahraničná politika, až možno na nejaké drobnosti, je dodržiavaná v štandardnej línii.


      -Kam by smerovala vaša prvá zahraničná cesta v prípade zvolenia za slovenského prezidenta?-

      Určite do Českej republiky. Je to náš tradičný partner, máme najbližšie vzťahy. Nebudem porušovať túto tradíciu.


      -Čo sa týka nášho členstva v NATO, Slovensko sa aktívne zapája do medzinárodných operácií, napríklad sme aktuálne v Afganistane. Budete ako prezident podporovať takýto aktívny prístup v rámci NATO?-

      Jednoznačne áno. Je to naša organizácia, teda je to organizácia, do ktorej sme dobrovoľne vstúpili. Je správne, že sa zúčastňujeme  takýchto misií, pretože je to súčasť našej globálnej bezpečnosti.  

      -V rozhovore pre istý denník ste nedávno povedali, že na strane Smer-SD sú vám sympatickí voliči. Len voliči? Nie je tam ani jedna osobnosť, ktorú by ste vnímali pozitívne?-

      Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým osobnostiam. Ale trvám na tom, čo som povedal. Je to predovšetkým úcta k voličom. Nemám rád vyjadrenia tých politikov, ktorí za svoju malú podporu obviňujú voličov. Nikdy to nie je chyba voličov, vždy politikov. Je to jeden z princípov demokracie.


      -Ľavica má jedného silného kandidáta na post prezidenta, pravica ich má viacero. Ako chcete presvedčiť voličov, že práve vy ste ten pravý?-

      Zámerne nehovorím o negatívach svojich kolegov, nevolajme to pravica a ľavica, lebo je to zložitejšie. Skrátka, z toho druhého brehu. Je dôležité, aby v druhom kole voliči všetkých kandidátov, ktorí dnes majú reálnu šancu, volili toho, ktorý postúpi. Zdôrazňujem svoje prednosti. Som čitateľný. Bol som v politike dosť dlho a ľudia si môžu celkom jednoducho zistiť, ako som sa v istých zlomových situáciách zachoval. Či to bolo v roku 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1998. A nakoniec som dobrovoľne, čo nie je veľmi častý jav v slovenskom politickom živote, v roku 2002 z politiky odišiel. Možno to znie neskromne, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach som sa riadil svojím presvedčením a svojím svedomím, aj keď je to slovo už dnes sprofanované. Moje rozhodnutie nikdy nesmerovalo k moci alebo k nejakým výhodám, či už ekonomickým, alebo mocenským. Nikdy som nezneužil svoje postavenie politika na akúkoľvek privatizáciu. Nebol som súčasťou žiadneho škandálu, ktorých bolo na našej politickej scéne neúrekom. V rámci kampane rozdávam knihu, kde je môj život zmapovaný. Tak, ako som sa správal doteraz, tak sa budem správať aj naďalej. V tom je moja výhoda. Po druhé, na túto funkciu mám predpoklady. V minulosti som zakladal rezort medzinárodných vzťahov, ministerstvo zahraničných vecí, pôsobil som v týchto funkciách, potom som pôsobil štyri roky vo funkcii ministra kultúry, mám bohaté skúsenosti s domácou politikou, zahraničnou politikou, s kultúrou. A to všetko sú domény, v ktorých by mal prezident výrazne reprezentovať našu krajinu, a v ktorých by mal intenzívne pôsobiť. Pokiaľ viem, nikto z kandidátov nedisponuje takouto pripravenosťou, a preto ani nepotrebujem zdôrazňovať na bilbordoch, že som pripravený. Pretože ja som naozaj pripravený.