Kmeň Akiov v Tanzánii je na pokraji vyhynutia, trápi ich chudoba aj Masajovia

Niektorí tvrdia, že o členov svojich rodín prichádzajú dokonca násilím, keď ich Masajovia odvedú. Nemajú sa ako brániť, pretože im chýbajú finančné zdroje. Ich životné podmienky sa neustále zhoršujú a ak nedostanú dostatočnú pomoc, hrozí, že do 30 rokov úplne vyhynú.

Akiovia žijú neďaleko svetoznámeho kmeňa Masajov, no v porovnaní s nimi sú omnoho chudobnejší. Práve preto ich Masajovia volajú Dorobo, čo znamená "najchudobnejší". "Sme veľmi zraniteľná komunita, sme marginalizovaní, nie sme vzdelaní," povedala hneď na úvod Nakayte Reto, žena z kmeňa Akiov, ktorá so vztýčenou hlavou pôsobí na prvý pohľad veľmi hrdo.

Masajovia sú pastiermi dobytka a dokážu si týmto spôsobom zaobstarať všetko potrebné pre život. Akiovia v porovnaní s nimi dobytok nemajú, sú to lovci, ktorí sa živia lovom divokých zvierat a zbieraním lesných plodov. Lovia najmä slony, žirafy a antilopy. Známy sú aj zbieraním medu, po ktorý chodia do buše. "Naši ľudia chodia do buša aj na týždeň, niekedy i na mesiac, kým nenazbierajú dostatok jedla. Potom sa vrátia domov," opisuje situáciu Nakayte Reto.

V buši sa dajú nájsť mohutné baobaby, košaté stromy, ktorých peň má obrovský polomer. Akiovia si do baobabového pňa vyhĺbia dieru a v nej prespávajú, keď v buši hľadajú jedlo. Zdrojov ich potravy však neustále ubúda. "Nevieme, kam by sme mohli ísť, aby sa nám žilo lepšie. Chcelo by to miesto, kde je viac zvery na lovenie a viac lesných plodov. Ale keby nám vláda pomohla, nemuseli by sme hľadať nové miesto pre život," hovorí Nakayte Reto.

Masajovia sa nevzdajú tradícií, s farmármi budú bojovať do poslednej kvapky krvi

Ostatní Akiovia neustále opakujú, že vláda na nich zabudla a oni by potrebovali pomoc. Jeden z nich sa ozval a doplnil ženu, ktorá celý čas rozprávala hlasom všetkých: "Dlho sme plakali a ešte stále plačeme, pretože sme v ohrození. Organizácie na nás zabúdajú, nemáme tu rozvinuté školstvo a posledná potravinová pomoc sem prišla pred niekoľkými rokmi."

Keď sa vrátia z buše, jedlo si odložia. Masajovia sa na rozdiel od nich podelia s celou svojou dedinou. Keď jeden Masaj zabije kravu, najedia sa všetci. Akiovia majú iný prístup: "Každý sa stará o svoju vlastnú rodinu. Keď niekto ide na mesiac do buša zháňať jedlo a podarí sa mu napríklad zabiť slona, tak to mäso usuší a potom ho jeho rodina môže jesť aj tri, štyri mesiace," povedala nám Nakayte.

Finančné problémy a problémy so zdrojmi potravín nie sú jediným faktorom, ktorý bojuje proti ľuďom z kmeňa Akiov a spôsobuje, že ich je z roka na rok menej. Ďalším faktorom je to, že muži-Masajovia si niekedy vezmú za manželky ženy z kmeňa Akiov a odvedú ich do svojej dediny. Opačne to však nefunguje.

"Muž z kmeňa Akiov si neberie ženu Masajku za manželku. Masajovia totiž za budúce manželky platia, väčšinou je to 7-15 kráv. Muži-Akiovia však stáda nemajú a nemôžu si dovoliť zaplatiť za masajskú ženu," povedala nám Nakayte a vysvetlila, čo je typické pre ľudí z kmeňa Akie pred svadbou: "My neplatíme za ženy kravami. Ak si chce nejaký muž vziať moju dcéru, musí ísť do buša a zbierať med. Máme tu 20-litrové plechovice. Muž, ktorý chce moju dcéru, musí nazbierať 12 plechovíc medu."

Niekedy sa stane, že rodina budúcej manželky med nepotrebuje, ale zišli by sa im kozy alebo kravy. "V takom prípade povie mužovi, ktorí ide zbierať med, že potrebuje niečo iné. Muž musí ísť do buša nazbierať 12 plechovíc medu, predať ho a za tie peniaze nakúpiť na trhu kravy alebo kozy," priblížila a povedala, že jednu 20-litrovú plechovicu medu vedia predať za 60.000 tanzánskych šilingov. Nakayte však nechcela viac rozprávať o tradíciách, ale chcela porozprávať svoj životný príbeh. Jej syn sa oženil a so svojou manželkou mal tri deti - jedného syna a dve dcéry. Deti boli ešte malé, keď cez ich dedinu prechádzali Masajovia.

"Jeden sa zamiloval do synovej manželky a vzal si ju k sebe domov. Vzal aj všetky ich tri deti. Neviem, kde ich mám hľadať, neviem, kadiaľ mám ísť a nemám ani peniaze, aby som si mohla dovoliť ísť ich hľadať," rozpráva stále s hlavou hrdo vztýčenou a pohľadom niekde do prázdna. Priznala, že ju to veľmi mrzí, pretože so synom zostali sami dvaja. Nevie však, kde presne Masajovia žijú, a deti nemôžu ísť so synom hľadať. Potrebovali by sa dostať do mesta a požiadať o pomoc úrady. Na to však nemajú peniaze.

"Zháňam teraz nejaké príspevky, aby som mohla ísť hľadať svoje vnúčatá. Chodím so slzami a prosím ľudí v našej dedine, aby nám prispeli, aby sme so synom mohli ísť bojovať za svoje práva. Chcem naspäť svoje vnúčatá," hovorí so zábleskom slzí v očiach. V tom momente prišlo veľké priznanie: "Ostatní v dedine mi však nemôžu prispieť, pretože nič nemajú. Všetko minuli na alkohol."

Ľudia z kmeňa Akiov nemajú z čoho žiť, žiadajú o pomoc vládu aj rôzne organizácie, ale všetky peniaze, ktoré mali, v podstate prepili. "Povedzte všetkým, že Akiovia žijú vo veľmi zlých podmienkach," nástojí napriek tomu Nakayte. Masajovia žijú len niekoľko kilometrov ďalej, ale sú úplne iní. Takisto nemajú nič, nechodia do práce a ich deti nechodia do školy. Naučili sa však prežiť s nefalšovanou hrdosťou, od nikoho nič nežiadajú a ešte aj o to málo, čo majú, sa radi podelia.

Akiovia žijú v severnej časti Tanzánie a v súčasnosti ich je len okolo 350. V porovnaní s demografickými štatistikami z minulých rokov sa odhaduje, že ak sa nezmení situácia, tak ich kmeň do 30 rokov úplne vyhynie.