Niektoré Kiskové pripomienky zákonom výbor nepodporil

Kiska poslancom navrhuje vypustiť tie body, ktoré ustanovujú novú sociálnu službu zameranú na zosúlaďovanie pracovného života a rodinného života. Spôsob zavedenia tejto služby je podľa hlavy štátu neprimerane diskriminačný voči niektorým skupinám rodičov a detí. Podľa prezidenta je nevyhnutné vytvoriť dostatočný priestor a posúdiť túto problematiku nanovo a komplexne.

Andrej Kiska považuje za pozitívne, že po dlhom období faktickej nečinnosti a nezáujmu zo strany štátu o vytváranie podmienok pre starostlivosť o deti do troch rokov bol pripravený zákon, ktorého ambíciou je takúto verejnú službu definovať a regulovať. "Schválený zákon je však prejavom obmedzeného pohľadu jedného rezortu na starostlivosť o deti v ranom detstve," zdôraznil.

Prezident pripomína, že podľa schváleného zákona majú byť oprávnenými prijímateľmi len rodičia, respektíve zákonní zástupcovia, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole. Podľa Kisku má toto obmedzenie pri zúženom chápaní služby štátu len ako sociálnej služby pre rodičov, ktorí pracujú alebo študujú, svoju vnútornú logiku.

"Ale výhody starostlivosti a vzdelávania v ranom detstve nie sú viazané iba na to, že rodičia môžu chodiť do práce alebo do školy, pretože majú možnosť umiestniť dieťa do detských jaslí," vysvetlila hlava štátu.

Skutočnými a najdôležitejšími koncovými užívateľmi tejto služby by mali byť podľa Kisku samotné deti. Poukazuje, že Slovensko patrí v rámci OECD medzi najhoršie krajiny z hľadiska negatívneho vplyvu znevýhodneného prostredia na výsledky žiakov v škole a ich neskorší dospelý život. Účinným spôsobom, ako proti tomu zakročiť, je podľa Kisku včasný zásah poskytovaním komplexu sociálnych, vzdelávacích a iných služieb už v ranom detstve.

"Obmedzenie novej sociálnej služby na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života rodičov preto diskriminuje niektoré deti v prístupe k službám, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu ich života v dospelosti," uviedol prezident Kiska.

Podľa jeho slov nemožno ignorovať ani problém dostupnosti zariadení, ako sú detské jasle. "O kvalite poskytovanej služby bude mať skutočný zmysel hovoriť iba v prípade, ak bude zároveň dostupná. V opačnom prípade štát garantuje kvalitu služby pre mnohých potenciálnych príjemcov iba na papieri," dodal Kiska.

Novela má dať rodičom možnosť vybrať si z niekoľkých služieb starostlivosti o svoje deti. Ministerstvo práce chce právnou normou podporiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Po novom by tak mali byť "detské jasle" zadefinované ako sociálna služba.

Novela upravuje poskytovanie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najmä v čase, keď rodič alebo iná osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, chodí do zamestnania.

Výbor odmietol výhrady A. Kisku k štátnej službe, uznesenie však neprijal​

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR dnes o jediný hlas nepodporil pripomienky prezidenta Andreja Kisku k novele zákona o štátnej službe. Odporúčanie plénu odobriť právnu normu v pôvodnom znení však výbor nedal, keďže v hlasovaní sa na stranu opozície pridal Peter Kresák (Most-Híd).

Kiska zákon o štátnej službe vrátil do parlamentu a poslancom navrhol, aby ho pri opätovnom prerokovaní schválili so zmenami. Prezident totiž tvrdí, že novela zvýhodňuje Kanceláriu NR SR.

Základným cieľom zákona je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Podľa Kisku však schválením doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní došlo k niekoľkým zásadným zmenám, ktoré narúšajú vyváženosť postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií.

Doterajšie postavenie týchto kancelárií – Kancelárie NR SR, Kancelárie prezidenta, Kancelárie Ústavného súdu, Kancelárie verejného ochrancu práv a Najvyššieho kontrolného úradu – bolo v otázke kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe i odmeňovania štátnych zamestnancov rovnocenné. A Kiska tvrdí, že by to malo byť zachované aj v budúcnosti.

"Nezávislosť, rozdelenie moci a vzájomná kontrola nie sú dané len spôsobom vymenovania, kompetenciami či systémovým usporiadaním, ale aj zabezpečením reálnej materiálnej nezávislosti, prostredníctvom dostatočného množstva prostriedkov na výkon svojich kompetencií a výberu personálneho aparátu," argumentuje hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona.

"Navyše, niet žiadneho ústavne akceptovaného dôvodu na to, aby sa trvalo na nerovnakých podmienkach výkonu štátnej služby tak, ako vyplývajú zo schváleného zákona," odkázal Kiska, podľa ktorého sa schválením zmien doterajšia rovnováha medzi kanceláriami narušila tým, že sa zvýhodnilo vo viacerých aspektoch postavenie Kancelárie NR SR. Podľa prezidenta Andreja Kisku je toto zvýhodnenie neodôvodniteľné a neprimerané.

Konkrétne ide o odlišné pravidlá pre Kanceláriu NR SR oproti iným kanceláriám pri kontrole dodržiavania zákona o štátnej službe, pri ustanovení podrobností o výberových konaniach a pri platových tarifách štátnych zamestnancov. Andrej Kiska to považuje za neodôvodnené rozlišovanie medzi služobným úradom, ktorým je Kancelária Národnej rady a služobnými úradmi, ktorými sú kancelárie ďalších uvedených ústavných orgánov, pričom doterajšia právna úprava rešpektovala nezávislé a rovnocenné postavenie jednotlivých zložiek moci.

Cieľom samotného zákona z dielne Úradu vlády SR je zabezpečiť odpolitizovanú štátnu správu. V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa má zriadiť Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.

Výbor odobril kandidátov na členov Rady RTVS a Rady RVR

Výbor NR SR pre kultúru a médiá odobril kandidátov na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Voľba sa uskutoční počas najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá začína 31. januára. Zvolení kandidáti by mali zastávať svoje pozície päť rokov, a to do roka 2023.

V Rade RTVS sa končí funkčné obdobie Martinovi Kákošovi, Dóre Hushegyiovej a Martinovi Kabátovi. Prví dvaja sú odborníkmi v oblasti televízneho vysielania a tretí člen je odborníkom ekonómie v Rade RTVS. Trojica kandiduje opäť. Kákoša navrhol Slovenský zväz slobodných povolaní, Hushegyiovú navrhlo občianske združenie Bratislavské rožky, Kabáta nominovali politickí väzni. Okrem trojice terajších členov Rady RTVS kandidujú aj Ján Dianiška, ktorého navrhlo Združenie slovanskej vzájomnosti Košicko, a Ľubomír Krno, nominant Slovenského vodohospodárskeho podniku.

V RVR sa končí funkčné obdobie Milošovi Mistríkovi a Petrovi Alakšovi. Alakša kandiduje opäť, navrhuje ho Mediálny inštitút. Kandidujú aj Karol Haťapka, ktorého navrhol poslanec Tibor Bernaťák zo Slovenskej národnej strany, Mojmír Mamojka, nominant poslanca za Smer-SD Miroslava Číža, a Štefan Fejko, ktorého navrhla Ľudová strana Naše Slovensko.