Kiska: Súdna rada SR porušuje ústavu a zákon o sudcoch

"Súdnu radu som požiadal, aby si splnila ústavnú povinnosť a predložila zoznam všetkých sudcov nad 65 rokov tak, ako jej to ukladá ústava a zákon. Žiaľ, súdna rada naďalej porušuje ústavu aj zákon. Naposledy mi doručila návrh na odvolanie ôsmich sudcov zo zoznamu 50 sudcov, o ktorých rokovala. Takýto postup väčšiny v súdnej rade nielenže nemá oporu v ústave a zákonoch, ale rada prakticky mení svoju povinnosť navrhnúť sudcov na odvolanie na svoje právo," vyhlásil Kiska. Podľa jeho slov by si toto protiústavné konanie väčšiny v súdnej rade mali všimnúť vláda aj parlament, ktorých nominanti sa takto správajú.

Prezident pripomenul, že sa snažil o to, aby bol postup odvolávania sudcov transparentný. "V septembri som požiadal poslancov, aby sa to vyriešilo jednoduchou novelou ústavy," povedal. Napriek tomu, že na programe poslednej schôdze bola novela ústavy, automatický odchod sudcov do dôchodku po dosiahnutí určitého veku tak, ako to žiadal Kiska, sa do novely nej napriek snahe opozície nedostal. "Neviem si to vysvetliť inak, ako neochotou väčšiny v parlamente riešiť situáciu v súdnictve," povedal Kiska.

Hlava štátu sa nevyhla ani pripravovanému etickému kódexu sudcov, o ktorom by mala vo štvrtok (17.12.) alebo v piatok (18.12.) rokovať súdna rada. "Verejne a opakovane som vyzval súdnu radu, aby tak, ako to predpokladá ústava, prijala účinné, zrozumiteľné a vymáhateľné zásady sudcovskej etiky. Nestačí mať hocijaký kódex, aby sa len umlčali kritické hlasy. Bol som informovaný, že sú dva návrhy - jeden stručnejší a druhý rozsiahlejší a podrobnejší. Osobne sa domnievam, že práve rozsiahlejší a podrobnejší kódex bude užitočný nielen pre sudcov, ale aj verejnosť," priznal prezident.

Podľa jeho slov by mal byť prijatý kódex, ktorý na jednej strane ochráni sudcov pred svojvôľou zvnútra súdnictva, ako sa to stávalo v minulosti. "A naopak, bude definovať konkrétne pravidlá a situácie, ktoré sú porušením sudcovskej etiky. A bude ich kontrolovať a vykladať jedna rešpektovaná etická komisia. Pokiaľ som správne informovaný, tak takýto rozsiahlejší a podrobnejší etický kódex podporila aj dôležitá autorita - sudcovská rada Najvyššieho súdu, a to jednomyseľne," dodal Kiska s tým, že drží palce súdnej rade, aby sa správne rozhodla a využila šancu na zlepšenie situácie v justícii.

Je šokujúce, ak Ústavný súd rezignuje na jednu zo základných úloh

Je šokujúce, ak Ústavný súd (ÚS) SR rezignuje na jednu zo svojich základných úloh v demokratickom právnom štáte, a to na výklad ústavy a riešenie sporov medzi ústavnými orgánmi. Vyhlásil to dnes prezident SR Andrej Kiska v reakcii na verdikt ÚS, ktorý sa odmietol ešte koncom októbra zaoberať Kiskovým návrhom na výklad ústavy ohľadne menovania ústavných sudcov. Uznesenie pléna ÚS bolo Kiskovi doručené koncom minulého týždňa, preto sa k nemu vyjadril dnes.

"Väčšina pléna odmietla raz a navždy vyriešiť spor medzi prezidentom a NR SR. Vzniknutú situáciu analyzujem a v priebehu najbližších týždňov oznámim svoj ďalší postup. Chcem však ubezpečiť verejnosť, že budem postupovať plne v súlade so všetkými doterajšími rozhodnutiami pléna Ústavného súdu SR tak, ako boli publikované v Zbierke zákonov, a preto sú aj pre prezidenta záväzné," deklaroval Kiska.

ÚS 28. októbra odmietol návrh prezidenta na výklad ústavy v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov Ústavného súdu. Príčinou odmietnutia bolo, že návrh v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený.

Podľa ÚS v súvislosti s otázkou povinnosti prezidenta vymenovať sudcov ÚS neexistuje právne relevantný spor medzi NR SR a prezidentom, z ktorého Kiska vychádzal, a teda návrh v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy. ÚS pritom konštatoval, že otázku už právoplatne vyriešil rozhodnutím III. senátu, ktorý rozhodol o porušení práv troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov zo strany hlavy štátu.

"Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov Ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov Ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a Ústavného súdu," uvádza sa v rozhodnutí.

Celý spor vznikol po tom, ako Kiska vlani odmietol vymenovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých schválil parlament. Vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Neúspešní kandidáti sa potom so sťažnosťou obrátili na ÚS.

Tretí senát ÚS v marci rozhodol vo veci troch sťažovateľov (Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša) tak, že prezident porušil ich základné práva, a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V prípade ďalších dvoch odmietnutých kandidátov (Jána Bernáta a Imricha Volkaia) mal rozhodovať II. senát ÚS, obaja však svoje sťažnosti napokon stiahli. Vynorili sa tak otázky, či v ich prípade došlo, alebo nedošlo k zániku kandidatúry. Prezident v tejto súvislosti požiadal NR SR o doplnenie počtu kandidátov, predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD) však novú voľbu odmietol.