Kiska podpísal sériu zákonov, ratifikoval aj Dohodu o Vyšehradskom patentovom inštitúte

Cieľom inštitútu je ponúknuť inovačne aktívnym podnikateľom – zvlášť malým a stredným podnikom – výskumným centrám a univerzitám z regiónu výhodný a účinný spôsob zabezpečenia medzinárodnej patentovej ochrany. Ďalšou výhodou vytvorenia VPI má byť aj odbúranie jazykovej bariéry pri neformálnej komunikácii prihlasovateľa s medzinárodnou autoritou.

Vyšehradský patentový inštitút (VPI) bude pôsobiť ako medzivládna organizácia krajín V4. Riadiť ho bude správna rada zložená zo zástupcov zmluvných štátov. Za činnosť inštitútu bude zodpovedať riaditeľ, ktorého vymenuje správna rada.

Kiska stopol zvýšenie hranice na povinnosť obstarávať cez EKS

Prezident SR Andrej Kiska stopol zvýšenie hranice, od ktorej majú obce, mestá, vyššie územné celky, nemocnice či univerzity povinnosť nakupovať cez Elektronický kontraktačný systém (EKS). Poslancom totiž vrátil na opätovné prerokovanie novelu zákona o verejnom obstarávaní. V tej zmenu presadil poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD) pozmeňujúcim návrhom.
     

 V súčasnosti je limit stanovený na 1000 eur. Zvýšiť sa mal na 5000 eur. Nemá sa však týkať potravín, kde je limit až 40.000 eur. Tisíceurová hranica má naďalej platiť pre štát. O tom, či sa limit napokon predsa len zvýši z 1000 eur na 5000, by mali poslanci Národnej rady SR rozhodnúť v septembri pri opätovnom prerokovaní novely.
      

Súčasný limit 1000 eur sa nepozdával najmä starostom a primátorom. Premiér Robert Fico (Smer-SD) im listom z 13. mája sľúbil, že sa bude zvyšovať.
      

Novela zákona o verejnom obstarávaní zároveň rozširuje Elektronické trhovisko aj na nadlimitné zákazky. Prvé testovacie obchody by sa mohli spúšťať do konca tohto roka, avizovala poradkyňa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) Tatiana Behrová. Pripustila, že nemožnosť realizovať v súčasnosti nadlimitné zákazky je jediná významnejšia výhrada voči Elektronickému trhovisku zo strany tretieho sektora, ktorý inak tento systém oceňuje. "Zvyšovať rozsah záberu a objemu je cieľom obchodovania," zdôraznila.
      

Nadlimitné obchodovanie cez trhovisko bude podľa nej skôr možnosťou ako povinnosťou. "Netrúfam si predvídať, či bude nutné legislatívne zakotviť povinnosť. Aj teraz na podlimitnom trhovisku je viac ako polovica obchodov realizovaná pod 1000 eur, ktoré nie sú povinné," pripomenula Behrová. Dôvodom sú výhody systému ako nižšia časová a administratívna náročnosť pre obstarávateľov. Anton Martvoň (Smer-SD) pozmeňujúcim návrhom presadil, aby sa aj nadlimitné zákazky mohli obstarávať cez dynamické nákupné systémy.
     

Elektronické trhovisko bolo zriadené 1. júla minulého roka. Prvý obchod sa na ňom uskutočnil 30. septembra, v ostrej prevádzke funguje od 1. februára tohto roka. Povinne na ňom nakupuje štát, obec, vyšší územný celok, ako aj organizácie, ktoré sú nimi zriadené či majetkovo prepojené, ak hodnota tovaru, služieb či stavebných prác presahuje 1000, resp. 5000 eur a dosahuje najviac 134.000 eur v prípade štátu, respektíve 207.000 eur v prípade ostatných obstarávateľov. Pri stavebných prácach predstavuje horný finančný limit 5.186.000 eur.
      

Okrem Elektronického trhoviska nasledujú v rámci Elektronického kontraktačného systému ďalšie dva nástroje. Ide o Dynamický nákupný systém, ktorý má zabezpečiť, aby sa do verejných súťaží mohlo zapojiť čo najviac dodávateľov. Tretím je Elektronická podpora procesov, teda poskytovanie informácií, vysvetľovanie či publikovanie dobrej praxe. Dodávateľom EKS pre ministerstvo vnútra je konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Zriaďovatelia škôl dostanú silnejšie kompetencie pri voľbe riaditeľov

Z novely školského zákona z dielne ministerstva školstva, ktorú Kiska tiež podpísal, vyplýva, že zriaďovateľ verejnej školy získa od septembra kompetenciu dvakrát nesúhlasiť s nomináciou rady školy na riaditeľa.

Zriaďovateľ bude musieť svoj nesúhlas s kandidátom písomne zdôvodniť. Následne sa uskutoční druhé, úplne nové výberové konanie. Ak zriaďovateľ nebude akceptovať ani nového kandidáta, bude mať ešte možnosť obrátiť sa na miestne zastupiteľstvo s návrhom na vyslovenie nesúhlasu. Na to, aby riaditeľ vymenovaný nebol, budú potrebné minimálne tri pätiny hlasov poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak ich primátor, starosta či predseda VÚC nezíska, kandidáta na riaditeľa už bude musieť na päť rokov vymenovať. Ak však presvedčí dostatok poslancov, že kandidát nie je vhodný, ďalší výber riaditeľa už nebude v réžii rady školy, ale pôjde sa cez výberové konania na základe zákona o výkone prác vo verejnom záujme.

Novela školského zákona prináša aj zmeny pri získavaní kreditov u učiteľov. Nedostanú ich napríklad za absolvovanie rozširujúceho štúdia. Ministerstvo školstva chce taktiež sprísniť získavanie kreditov zo zahraničia. Učitelia by sa mali po novom osobne zúčastniť na školení v zahraničí, kým súčasný zákon umožňuje akúkoľvek formu účasti. Novela zároveň predlžuje účinnosť ustanovenia zákona obmedzujúceho platnosť kreditov na sedem rokov.

Nová právna úprava znamená aj posunutie termínu zápisu žiakov do prvého ročníka základnej školy o viac ako dva mesiace neskôr. V súčasnosti chodia budúci prváci na zápisy v období od 15. januára do 15. februára. Po novom to bude od 1. apríla do 30. apríla. Niektoré novinky sa dotknú aj študentov. Napríklad študent prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy s výučným listom bez maturity už po novom nebude môcť len tak prestúpiť na študijný odbor ukončený s maturitou vo svojej alebo inej škole.

Novela rovnako prináša možnosť zriadiť v základnej škole so súhlasom jej zriaďovateľa špecializovanú triedu. V nej sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka.

Poslanec SaS Martin Poliačik svojím pozmeňujúcim návrhom presadil, aby stredné školy bez ohľadu na zriaďovateľa mohli mať aj menej žiakov v triede ako 17, čo je minimum stanovené zákonom. Trieda však musí mať aspoň deväť žiakov.

Kiska odobril opatrenia proti segregácii žiakov v školách

Prezident odobril aj novelu školského zákona, ktorá obsahuje aj opatrenia proti segregácii žiakov v školách. Zámena špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb na základe zdravotného znevýhodnenia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývajúcimi výlučne zo sociálne znevýhodneného prostredia by viac nemala byť možná.

Podľa rezortu školstva je dôvodom úpravy skutočnosť, že vývin dieťaťa v sociálne znevýhodnenom prostredí neznamená automaticky aj zdravotné znevýhodnenie, ktoré je určujúce pri zaradení dieťaťa alebo žiaka do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy.

Ministerstvo v tejto oblasti pripravilo celkovo päť opatrení. Po novom sa v zákone explicitne a priamo ustanovuje zaraďovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do tried s ostatnými deťmi a žiakmi. "Toto opatrenie jednoznačne zabraňuje segregácii," zdôraznila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Zmeny sa týkajú aj poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Nakoľko sa zistilo, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike, po novom ho dostanú iba žiaci zo SZP, ktorí budú zaradení v 'bežnej triede'," vysvetlila hovorkyňa.

Zámerom schválených zmien je tiež sprísniť kontrolný mechanizmus štátu nad činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, ako aj umožniť relevantným subjektom prehodnotiť diagnostické postupy a návrhy na zaradenie žiaka do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy. Po novom sa o rok posúva účinnosť ustanovenia zákona, ktorým sa upravujú minimálne počty žiakov v triede základnej školy. Málotriedne školy sa mali rušiť od 1. septembra 2015, teraz to bude až v septembri 2016.

Zákon, ktorý mal zaviesť register konečných užívateľov výhod neprešiel

Prezident však neodobril novelu o verejnom obstarávaní a vrátil ju Národnej rade na opätovné prerokovanie. Jej cieľom bolo vytvorenie registra konečných užívateľov výhod firiem, ktoré získavajú zákazky vo verejnom obstarávaní. Hlava štátu však upozornila na niekoľko nedostatkov, ktoré právna norma obsahuje.

Podľa prezidenta pôvodnú požiadavku riešiť účasť takzvaných schránkových firiem pri nakladaní s verejnými zdrojmi schválený zákon zúžil na oblasť verejného obstarávania. Podľa hlavy štátu je to závažný nedostatok, ktorý však nedokáže odstrániť uplatnením práva veta. "Potrebné zmeny by si vyžadovali uplatnenie zákonodarnej iniciatívy," poznamenal prezident.

Ďalším dôvodom, prečo sa rozhodol novelu vrátiť do parlamentu, sú jej niektoré časti, ktoré poslanci NR SR doplnili do zákona počas druhého čítania. Ide o významné zmeny pravidiel pre využívanie elektronického trhoviska, dynamických nákupných systémov pri zadávaní zákaziek a pravidiel pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní. V týchto častiach schválený zákon podľa Kisku nedostatočne upravuje právne vzťahy vo verejnom obstarávaní a nesprávne preberá právo Európskej únie (EÚ). "V praxi môže spôsobiť problémy v už aj tak komplikovanom procese verejného obstarávania," konštatoval Kiska.

Hlava štátu upozornila parlament aj na viacero ďalších nedostatkov. „Ich spoločným znakom je nesprávne, neúplné a nedôsledné preberanie nových smerníc EÚ o verejnom obstarávaní z roku 2014, ktoré musia členské krajiny implementovať do 18. apríla budúceho roka," uviedol. V časti o pravidlách komunikácie vo verejnom obstarávaní napríklad podľa prezidenta novela umožňuje odklad niektorých ustanovení nad rámec toho, čo dovoľujú nové smernice EÚ.

Schválený zákon zároveň podľa Kisku neobsahuje povinný odkaz na novú legislatívu EÚ, hoci preberá jej ustanovenia. Preto je presvedčený, že v prípade úpravy dynamických nákupných systémov sa tým dostáva do rozporu so starými smernicami EÚ, na ktoré zákon naďalej odkazuje a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. "Právna úprava, ktorá je zmätočná a nejasná v tom, akým právnym režimom upraveným v práve EÚ sa spravuje, môže v praxi vyvolať spory a spochybniť legitimitu uskutočneného verejného obstarávania," zdôraznil Kiska.

V záujme toho, aby sa predišlo problémom a zamedzilo sa nesprávnej implementácii práva EÚ, prezident poslancom navrhol zo schváleného zákona vypustiť právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej komunikácie, dynamických nákupných systémov a elektronického trhoviska. V súvislosti s novými smernicami EÚ prezident SR zároveň poukázal na to, že návrh nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorého účelom je zabezpečiť transpozíciu týchto smerníc od januára 2016 v úplnom rozsahu, je už v legislatívnom procese.

Zavedú sa elektronické triedne knihy aj príspevok na lyžiarsky výcvik

Ministerstvo školstva dostane možnosť poskytnúť zriaďovateľovi školy príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú Kiska schválil a podpísal.

Pôjde o príspevky na exkurzie, školy v prírode, jazykové kurzy či lyžiarske zájazdy. Toto opatrenie avizovala vláda v rámci druhého sociálneho balíčka, do zákona ho dostal Ľubomír Petrák (Smer-SD) cez pozmeňujúci návrh.

Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa bude poskytovať podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí nie sú vzdelávaní v špeciálnej triede alebo formou školskej integrácie.

Okrem spomínaných aktivít môže príspevok smerovať aj na mzdu alebo plat asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, na vybavenie didaktickou technikou a učebnými pomôckami či zabránenie prenosu nákazy prenosného ochorenia.

Petrák tiež presadil možnosť viesť triednu knihu nielen v papierovej, ale aj elektronickej forme. Školy si tak od septembra môžu vybrať. "Niektoré školy majú problém s tým, aby triednu knihu viedli v písomnej forme," vysvetlil Petrák. Poslanec vládnej strany rovnako presadil možnosť rodiča požiadať o vydanie polročného vysvedčenia pre svoje dieťa aj ústne. Dnes sa to dá iba na základe písomnej žiadosti.